Zdraženie chleba v období vojny a energetickej krízy v EÚ bolo podľa Eurostatu tretie najvyššie v Európskej únii a dosiahlo 32 percent. Slovenskí pekári napriek tomu každý mesiac produkujú pečivo, chlieb i koláče so stratou a voči kolegom zo všetkých okolitých krajín strácajú konkurencieschopnosť. Štát pritom pre nich od začiatku pandémie v roku 2020 nespravil absolútne nič.
„Slovensko má najdrahšie potraviny v rámci V4. Dôležitým faktom však je, že ceny na pultoch neurčujú pekári, cukrári či cestovinári ale práve obchodníci. Nepodpora výrobcov potravín zo strany štátu ohrozuje našu konkurencieschopnosť do tak závažnej miery, že hrozí nielen krach obrovského množstva pekární, ale nastane aj stav, kedy žiadne nové v budúcnosti nevzniknú. Súčasné smerovanie agrorezortu vedie Slovensko k totálnej potravinovej závislosti od zahraničného dovozu. Potravinová sebestačnosť, o ktorej hovorí Programové vyhlásenie tejto vlády, je žiaľ len zdrapom papiera, ktorý s realitou nemá nič spoločné,“ povedal Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).
Nerovné a stále sa zhoršujúce postavenie slovenských výrobcov potravín dokazuje príklad porovnania s ich poľskými kolegami. Múka zo Slovenska je oproti poľskej drahšia o neuveriteľných 100 eur na tonu. Tam totiž vláda dotuje nielen poľnohospodárov a spracovateľov, ale pomáha aj spotrebiteľom napríklad zníženými sadzbami daní. V Maďarsku či Českej republike sú jej ceny oproti Slovenskej o 50 € nižšie. To ohrozuje celú slovenskú potravinovú vertikálu od pestovateľov, cez mlynárov až po pekárov či cestovinárov. Jasne to ukazuje, že systematická podpora a pomoc vlád potravinárskemu sektoru sa odzrkadľuje aj výrobe potravín. Žiaľ, tá slovenská nerobí na zachovanie potravinárskeho sektora absolútne nič.
„Energetické podniky dosahujú rekordné zisky. I obchodné reťazce, ktoré stanovujú ceny na pultoch, majú najvyššie zisky v celej svojej histórii. Na druhej strane pekári, cukrári, cestovinári, mlynári i ďalšie sektory potravinárstva sú v hlbokej strate. A slovenskí spotrebitelia? Tí majú chlieb, pečivo, koláče či cestoviny čoraz drahšie a drahšie. Toto je výsledkom macošskej politiky súčasného agrorezortu a vedenia štátu voči domácim výrobcom potravín. Ak štát takéto nastavenie nezmení, nezačne plniť vlastné programové vyhlásenie vlády a pracovať na ochrane a rozvoji potravinovej sebestačnosti Slovenska, potravinové pulty nebude čoskoro čím slovenským naplniť. Čas na záchranné kroky štátu sa pre extrémnu situáciu súvisiacu s vojnou a energetickou krízou kráti. Čoskoro nebude koho zachraňovať,“ uviedol Milan Lapšanský.
(SZPCC)
