Zelená ekonomika je podľa definície Programu pre životné prostredie OSN (UNEP): „Ekonomika, ktorej výsledkom je zlepšenie ľudského blahobytu a zníženie nerovnosti v dlhodobom horizonte, bez ohrozenia budúcich generácií významnými environmentálnymi rizikami a ekologickou nerovnováhou.“
Spoločný, jednotný model "zelenej ekonomiky" neexistuje, ale sú rôzne formy lokálne špecifickej zelenej ekonomicky. Základným princípom je, že "zelená ekonomika" je o hľadaní ekonomických príležitosti zo sociálne a environmentálne udržateľných postupov a naopak. Prechod na ekologické hospodárstvo vo vidieckych oblastiach si vyžaduje politickú vôľu, technologický vývoj a povzbudenie zo strany trhu. Takýto prechod bude pravdepodobne prebiehať postupnými krokmi. Hoci termín "zelenej ekonomiky" nie je výslovne uvedený ako priorita Európskej únie, viacero hlavných priorít a sektorových stratégií a politík EÚ by mohlo byť súčasťou prechodu k zelenej ekonomike.
Možno zjednodušene, je „zelená ekonomika“ taká, ktorá podporuje podnikateľské príležitosti, ktoré nie sú v konflikte s udržateľnosťou životného prostredia a sociálnym zdravím. Podporuje tiež environmentálne ciele, ktoré môžu poskytnúť nové formy ekonomických príležitostí.
Pre budúcu prosperitu a udržateľnosť životného prostredia je zásadným prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka. Sektory, ktoré využívajú pôdu, na rozdiel od väčšiny ostatných, poskytujú možnosť vytvárať pozitívnu uhlíkovú bilanciu prostredníctvom viazania uhlíka a jeho viazania v pôde a v biomase. Inými príležitosťami, ktoré poskytuje vidiecke prostredie, je zvyšovanie efektivity využívania zdrojov a výroba obnoviteľných zdrojov energie.
Viac sa dočítate v 9. čísle Roľníckych novín
