Čoraz častejšie sa opakujúce extrémne výkyvy počasia by mali byť zásadným impulzom na prehodnotenie doterajšieho prístupu roľníkov i štátu k problematike poľnohospodárskeho poistenia.
Vo všeobecnosti platí, že podstatou poisťovacích systémov ako takých je ochrana fyzických a právnických osôb pred nepriaznivým vplyvom neočakávaných udalostí. Poistenie je pritom považované za jednu z možností finančného krytia tohto rizika. Nositeľmi rizík sú napríklad aj podnikatelia v poľnohospodárstve, ale aj domácnosti či majitelia áut. Každý z nich môže pritom preniesť riziko na poisťovňu.
A asi netreba pripomínať, že sú prípady, kedy sa tento „prenos“ rizika poľnohospodárom oplatí. Napríklad v roku 2010, kedy naše územie postihli veľké záplavy, poisťovne vyplatili za škody 1,5-násobok prijatého poistného. V roku 2011, kedy sa zasa vyskytli rozsiahle víchrice a krupobitia, vyplatili poisťovne za škody 2-násobok prijatého poistného. Nuž a v roku 2012 za ničivé jarné mrazy vyplatili poisťovne 3-násobok prijatého poistného. Na druhej strane, sú aj také roky, kedy sa nevyskytnú veľké škody a poisťovne na poistnom zarobia. Taký je ale systém poisťovníctva.
Viac sa dočítate v 11. čísle Roľníckych novín.
