Od vstupu do nového roku nás delia len dni a hodiny.
Ešte poriadne nedozneli silvestrovské salvy, pred očami ešte stále máme pestré ohňostroje, v ušiach nám znejú priania, ktoré si v tomto období rok čo rok vypočujeme z úst známych i menej známych ľudí.
Nepochybujem o tom, že väčšina z nich to myslela úprimne. Rovnako verím tomu, že väčšina z poľnohospodárov by si priala, aby ten nadchádzajúci rok s dvojkou na začiatku a s dvomi jednotkami na konci, bol na konci na jednotku.
Teda aby bol lepší ako rok, ktorý pred piatimi dňami odišiel do nenávratna.
O tom, že za rokom 2010 bude asi len málokto z roľníkov plakať, netreba debatovať. Všetci máme ešte v príliš živej pamäti, že starostí v ňom bolo viac ako radostí, strát viac ako nálezov a chvíľ relatívnej spokojnosti viac ako okamihov, v ktorých ľuďom, dorábajúcim chlieb náš každodenný, tiekli nervy.
Nebudeme rekriminovať a jatriť čerstvé rany. Isté je, že rok 2010 sa do histórie nášho poľnohospodárstva nezapíše zlatými písmenami. Nádej je však v tom, že tak trochu aj od nás záleží, aby sa vlaňajšok nezopakoval. A aby ten začínajúci sa rok bol lepší.
BOHUMIL URBÁNIK
