V hornonitrianskej obci Sebedražie skončili v uplynulom období so záchranným chovom chráneného raka riečneho. Dôvodom bol podľa prevádzkovateľov račej farmy problém s miestnym potokom Ciglianka, na ich rozhodnutí sa podieľala aj zložitá byrokracia.
So záchranným chovom raka riečneho začali oficiálne v Sebedraží v roku 2012. Za posledné dva roky sa vo Vodnom svete, kde sa račia farma nachádza, stretli aj s veľkým úhynom jedincov. Dva roky dozadu ich uhynulo viac ako 80 percent z celkového počtu, naposledy, dva týždne dozadu, sa v potoku priamo v Sebedraží uvarilo vyše 120 jedincov.
S chovom rakov začali v obci v okrese Prievidza hlavne preto, aby zachránili tento ohrozený druh. „Je to jedinečný projekt nielen na Slovensku, ale aj v Česku, je to jediný projekt tohto druhu. Žiaľ, museli s ním prestať už len preto, že nám raky uhynuli. Uhynuli pre malý prietok vody, ktorý sa vyznačoval tým, že sa voda začala prehrievať. Preto sme sa rozhodli chov rakov zo sádok ukončiť, lebo vlastne nie je možné pri takomto prietoku vody zachrániť raky a ešte k tomu riešiť jazerá, ktoré tu máme a sú domovom iných rýb,“ uviedol manažér Vodného sveta Roman Pagáč. Príčinu malého prietoku vody v Ciglianke označil za jednoznačnú, pred dvoma rokmi sa pri Vodnom svete totiž stala dosť zvláštna situácia, prestala tiecť voda, keďže Hornonitrianske bane Prievidza odstránili 40 rokov dočasnú rúru, ktorou tiekla Ciglianka nad prvým banským úsekom. „Dôvodom bola revitalizácia potoka, ktorý majú dať do pôvodného stavu. Začali práve tým, že dali preč rúru a tak sa začala Ciglianka opäť strácať, ako to bolo pred 40 rokmi, do podzemia do prvého banského úseku, pre ktorý tam dali tú rúru,“ vysvetlil manažér.
Začiatkom 70. rokov bola časť potoka Ciglianka presmerovaná do potrubia z dôvodu ochrany podzemia a bezpečnosti banskej prevádzky. Banská činnosť v tejto časti bane už skončila. Povinnosťou banskej organizácie, ako potvrdila hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Adriana Siváková, je po ukončení banskej činnosti územie revitalizovať a dať do pôvodného stavu. „Z tohto dôvodu sme v roku 2012 začali práce na revitalizácii koryta potoka Ciglianka. Odmontovali sme potrubie, koryto potoka dali do pôvodného stavu, obnovili sme krajinu, aby plnila estetické aj ekologické požiadavky a zároveň, aby vyhovovala rybárskemu spoločenstvu,“ ozrejmila s tým, že dobre zvládnutú revitalizáciu potvrdil aj vo svojom odbornom stanovisku z konca júna znalec z odboru vodného hospodárstva, rybárstva a rybnikárstva. V tejto lokalite naďalej bane robia hydrogeologické merania a na ich výsledky reagujú úpravami koryta. Ako však tvrdil Roman Pagáč, úbytok vody je značný a najzávažnejšie trhliny, v ktorých sa stráca voda, nie sú v poriadku.
S chovom raka riečneho začínali v Sebedraží, ako tvrdil manažér Vodného sveta, s prísľubom, že sa čiastočne zmení legislatíva ohľadom chránených druhov živočíchov. Podľa neho je problém v tom, že nerozlišuje druhy zvierat, ťažko sa totiž pri rakoch, vzhľadom na ich veľkosť, ako i vyzliekanie, robí ich sčítavanie a značenie. „Nedá sa bojovať s veternými mlynmi a hlavne riskovať to, aby sme zase zaračnili raky naspäť a zase sa „uvaria“, to si nemôžeme dovoliť. Predsa len je to chránený živočích, ktorého sa snažíme zachrániť, takže ich necháme tam, kde zatiaľ žijú, u nás sa to, žiaľ, už nedá,“ skonštatoval Roman Pagáč.
(tasr)
