Klimatológovia začali upozorňovať na nastupujúcu zmenu klímy už v 50. rokoch minulého storočia, keď sa zistilo závažné zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére Zeme a potvrdili sa teoretické výpočty o možnom súvise globálneho otepľovania a rastu skleníkového efektu atmosféry.
Je zrejmé, že otepľovanie Zeme je realitou, pričom podľa rôznych vedcov a odborníkov sa uvádza, že za posledné storočie sa priemerná teplota vzduchu zvýšila o 0,5-0,6 °C. Na základe dlhodobých meraní meteorologických staníc a tiež rozličných klimatických parametrov sa vypracovalo viacero modelov a scenárov ďalšieho možného vývoja. Všeobecne sa predpokladá, že asi do roku 2100 stúpne priemerná teplota vzduchu o 2 až 5 °C, prípadne až o 6 °C, pritom v našej oblasti možno očakávať v roku 2030 vzostup asi o 2 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom. Dôležité je však to, že táto zmena neprebehne formou pozvoľného narastania teplôt, ale treba počítať s extrémnymi výkyvmi a výskytom veľmi teplých rokov. Čo sa týka atmosférických zrážok, už v minulosti vedci upozorňovali, že možno očakávať ich atypický priebeh, častý výskyt veľmi suchých rokov, nenormálne rozloženie počas roka a častejší výskyt prívalových zrážok i keď celkový úhrn zrážok zostane nezmenený. Klimatické modely indikujú, že zvýšená globálna teplota bude ovplyvňovať rozdelenie zrážok, vedúce k častejším a silnejším búrkam. Zmeny klímy zahrňujú aj vzrastajúcu frekvenciu požiarov, polomov a rozšírenie chradnutia lesov. Žiaľ, ostatné roky a desaťročia to plne potvrdili. Z uvedeného je zrejmé, že klimatickú zmenu možno v súčasnosti považovať za vôbec najzávažnejšie ohrozenie životného prostredia z pohľadu „trvale udržateľného rozvoja“ ľudskej civilizácie a celej biosféry na tejto planéte.
Celý článok v RN č. 40
doc. Ing. IGOR ŠTEFANČÍK, CSc.
Národné lesnícke centrum Zvolen
