Pravidelný koncoročný seminár Únie hydinárov Slovenska (ÚHS), v posledných rokoch aj s početným medzinárodným zastúpením, tentokrát prilákal do Vysokých Tatier doteraz najvyšší počet účastníkov. Zástupcovia liaharenských, chovateľských a spracovateľských podnikov, producenti konzumných slepačích vajec, výrobcovia krmív, technológií pre hydinársky priemysel či poskytovatelia rôznych služieb dostali množstvo informácii o praktickom fungovaní úspešných firiem a získali aj poznatky z vedecko-výskumnej činnosti v tomto odvetví.
Treba povedať, že hydinárstvo je stále perspektívne odvetvie, lebo - ako pripomenul jeden z prednášateľov - hydinové mäso je nielenže zdravé, výživné a vhodné pre všetky vekové kategórie, ale je to mäso, ktoré akceptujú všetky náboženstvá.
Popredný český odborník zo šľachtiteľskej firmy Lubor Skalka v tejto súvislosti zdôraznil, že kým v uplynulých desaťročiach bol tlak na znížovanie doby výkrmu borljerov, tento trend sa postupne mení. Dnes trvá bežný chov 33 až 34 dní, a hoci genetika je schopná skrátiť ho za rok o jeden deň, dá sa predpokladať, že chovatelia budú skrátenie redukovať a viac sa budú zameriavať na welferové znaky, na konverziu kŕmenia a na rezistenciu voči rôznym chorobám kurčiat.
Pavel Kolník, technický manažér pre severnú a strednú Európu z americkej spoločnosti, zaoberajúcej sa úžitkovosťou nosníc, sa venoval výrobe konzumných vajec v alternatívnych chovoch. Takto sa označujú všetky chovy okrem klietkových, to znamená z podstielky, z voľného výbehu a aj biovajcia.
Ako ukazujú výskumy, obsah a ani nutričná hodnota takýchto vajec sa neodlišuje od vajec, získaných od sliepok, chovaných v obohatených klietkach. Skôr ide o predsudky konzumentov a o záujem obchodu vyhovieť im. Nezanedbateľné je zistenie, že v obohatených klietkach sa úhyn nosníc pohybuje okolo troch percent, kým v alternatívnych chovoch je to viac ako 10 percent. Nepotvrdzuje sa teda ani argument o väčšej pohode sliepok, chovaných vo voľnom priestore.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
