Riešenie aktuálnych problémov poľnohospodárskej praxe a dosiahnutie konkurencieschopnosti rastlinnej výroby na Slovensku bol hlavný cieľ vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila začiatkom decembra 2016 vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch spadajúceho pod NPPC. Obsah prednášok bol zameraný na pestovanie strukovín na Slovensku a v Čechách, na reguláciu výšky a kvality úrod plodín v konkrétnych pôdno-klimatických podmienkach, taktiež na aktuálne poznatky z technológií pestovania netradičných plodín.
Účastníkov konferencie privítal Ing. Pavol Hauptvogel, PhD., riaditeľ VÚRV v Piešťanoch, ktorý vo svojom vstupe pripomenul, že rok 2016 bol Valným zhromaždením OSN vyhlásený za Medzinárodný rok strukovín: „Neblahou skutočnosťou je, že za posledných 20 rokov rapídne klesol počet druhov pestovaných strukovín u nás, pritom predstavujú životne dôležité rastlinné kultúry z pohľadu potravinovej bezpečnosti širokých vrstiev obyvateľstva, zároveň ide o skupinu plodín nezastupiteľnú v osevných postupoch.“
Vývojové trendy v pestovaní strukovín u nás
Ing. Roman Hašana, PhD. sa vo svojej prednáške zameral na históriu a súčasný stav pestovania strukovín na Slovensku: „Pestovanie strukovín a ich zaraďovanie do osevných postupov je významné z viacerých agronomických hľadísk, okrem iného napr. pre pozitívny vplyv na obsah a kvalitu humusu v pôde, potláčajú buriny, schopnosť využívať živiny z menej prístupných foriem.“
Pripomenul, že okrem pestovateľských výhod predstavuje zaraďovanie strukovín do pestovateľských systémov aj určité riziká, medzi ktoré patria napr. úrodová nestabilita podmienená výraznou závislosťou od ročníka, nižšia odolnosť voči škodlivým činiteľom prostredia, malá kompenzačná schopnosť, či vyššia náchylnosť poškodzovania semien pri zbere úrody.
Napriek nesporným prednostiam vo výžive obyvateľstva, alebo aj hospodárskych zvierat sa strukoviny dostali na okraj záujmu pestovateľov a zaradili sa tak medzi minoritné plodiny. Čo sa týka pestovateľských plôch v SR v rokoch 1970 - 2015 s výnimkou hrachu siateho pri všetkých ostatných druhoch strukovín klesali, napr. plochy fazule a šošovice poklesli až o 96, resp. o 88 percent (fazuľa jedlá z 2 951 na 124 hektárov, šošovica z 4 228 na 490 hektárov). Pri kŕmnych strukovinách sa plochy najvýraznejšie zredukovali v porovnaní s obdobím rokov 1970 - 1979 až o 75 percent (rok 2015) aj pre stav živočíšnej výroby u nás.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
