Zeleninárstvo je špecializované odvetvie, ktoré sa zaoberá pestovaním poľnej a rýchlenej zeleniny a pestovaním zeleninových osív a sadív. Medzi zeleniny patria väčšinou jednoročné alebo dvojročné, zriedka trváce zeleniny. Zelenina má v racionálnej výžive človeka dôležité postavenie pre vysokú biologickú a nízku energetickú hodnotu. Trvalou požiadavkou pri pestovaní zeleniny je zvyšovanie jej celkovej kvality a nutričnej hodnoty. K tomu patrí i rozšírenie sortimentu.
V súčasnej ponuke v podmienkach Slovenska tvorí deväť hlavných zeleninových druhov viac než 80 percentný podiel z celej produkcie zeleniny. Pritom však v našich prírodných a ekologických podmienkach sa úspešne odskúšalo a môže sa pestovať viac než 50 druhov zelenín mierneho pásma. Mnoho z nich možno ľahko uchovať a takto ich v čerstvom stave používať na konzum i v zimnom a jarnom období.
Všestranný význam
Pre výrobu zeleniny je charakteristická náročnosť na ručnú prácu a spracovanie. Rozvoj
zeleninárstva rieši teda nielen racionalizáciu výživy obyvateľstva, ale aj zamestnanosť, hlavne
na vidieku. Rastúci dopyt po kvalitnej zelenine na domácom trhu však nie je doteraz uspokojivo zladený s možnosťami zeleninárskej výroby. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov v SR viac menej stagnuje. V porovnaní s odporúčanou dávkou 103,0 kg až 125,0 kg sa spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov v SR zvyšuje len veľmi pomaly.
Hlavné poľnohospodárske plodiny nám poskytujú predovšetkým základné živiny: sacharidy, bielkoviny, tuky, ale i nevyhnutné vitamíny, minerálne a rôzne ochranné a liečivé látky. Významnejším zdrojom týchto základných zložiek našej stravy je však zelenina. Mala by sa konzumovať čerstvá, alebo jednoducho a rýchlo tepelne upravená. V podstate nemá veľký obsah energie, ale poskytuje nášmu organizmu cenné, biologicky hodnotné látky. Vysoký obsah vlákniny nám dáva pocit nasýtenia a významne podporuje procesy trávenia.
Pri výbere druhov a odrôd zelenín na pestovanie vychádzame z ich požiadaviek na podmienky prostredia. Treba vedieť, že v suchších polohách zelenina trpí častejším výskytom škodcov, vo vlhších zase chorobami. Vo vyšších polohách sa darí viac zelenine, ktorá znáša chlad, vlhko a hmly (napr. hlúbová zelenina) a naopak, plodovej zelenine sa darí v nízkych a teplých polohách. Správnym výberom odrôd s definovanou dĺžkou vegetačného obdobia môžeme dosiahnuť, že vo vyšších polohách úspešne dopestujeme aj plodovú zeleninu. Pri výbere odrôd na pestovanie sa orientujeme podľa Listiny registrovaných odrôd, ale je dobré brať do úvahy skúsenosti pestovateľov v danom regióne a odporúčania kompetentných inštitúcií, ktoré odrody zelenín skúšajú a povoľujú ich registráciu. Rozhodujúce sú aj účel pestovania, odolnosť odrôd a cenové relácie.
Podmienky sú rozhodujúce
Spôsob pestovania závisí hlavne od druhu, odrody a podmienok. Niektoré sa pestujú výlučne z priamej sejby, iné len z priesad a mnohé sa dajú pestovať obidvomi spôsobmi. V každom prípade treba dodržiavať správne technologické postupy a agrotechnické termíny. Nároky zeleniny na pôdu sú rôzne. Pôda je úzko spätá s výživou rastlín. Ľahké pôdy sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté s priepustným podložím a hĺbkou ornice do 0,4 metra.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
