Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Len nechápem, prečo sa nedokážeme poučiť, prečo stále opakujeme tie isté chyby, a prečo hazardujeme so zdravím. Pochopil by som to, keby išlo o zaostalého zúfalého jedinca, ale ak opakovanie tejto chyby dopustia štátne inštitúcie, zodpovedajúce za ochranu trhu a zdravia obyvateľstva, tak to sa naozaj čudujem.
Veď ak sa na náš vnútorný trh, do predajní a do verejných stravovacích zariadení, dostali desiatky ton pokazeného mäsa, dva roky skladovaného v soli, tak to sme už pomaly ako v džungli.
Veď nik ani netuší, kto skonzumoval tieto tony mäsa, kontaminovaného salmonelózou. Je len otázka náhody a času, kedy nás postihne riadna alimentárna pohroma!
Nikto nie je veštec, a nikto nemôže vopred predpovedať, kedy hrozí otrava pokazenou potravinou, ale predsa už máme nejaké skúsenosti, ktoré by nás mali viesť k opatrnosti a k nedôvere.
Pred rokmi som pri návšteve Brazílie zistil, že tamojšia veľká nadnárodná firma, vyrábajúca umelohmotné svetríky, sa doplnkovo „živí“ aj tým, že ľuďom na vidieku dodáva jednodňové kurčatá i s patričnými krmivami, a očakáva, že títo ľudia im o dva mesiace vrátia dvojkilogramové brojlery. Ale nikto sa už nezaujíma o to, ako, kde a čím tieto „produkty“ kŕmili. Jedinou podmienkou bol vzorec: kilo za dolár!
Podobne šokujúco vyznela aj informácia, že na Slovensko vraj dovážame hydinu z istej veľkej ázijskej krajiny, pričom z tejto krajiny oficiálne nebol povolený žiaden dovoz. Pri vyšetrovaní sme zistili, že išlo o reexport od susedov - a bola to pravda.
Pričom v Singapure nás obchodní partneri museli informovať, prečo krajiny, ktoré samé dovážajú obrovské množstvá potravín, k nám vyvážajú hydinové mäso.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
