V jednej ľudovej pesničke sa spieva: „Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju opraví...?“ Konkrétne, v potravinárskom priemysle a hlavne v kvalite dovážaných potravín nám „pec spadla“ už v 90-tych rokoch minulého storočia.
A tak nám aj treba, veď slovenskí poľnohospodári a potravinári už desiatky rokov upozorňujú na katastrofálnu kvalitu potravín, dovážaných hlavne z tretích krajín, ale výnimkou nie sú ani niektoré krajiny v rámci EÚ, medzi ktorými hrá prvé husle Poľsko.
Dovoz životu škodlivých potravinárskych tovarov z Brazílie je pritom iba špička ľadovca, ktorá bola odhalená iba náhodou. Tovar s takouto kvalitou, dovolím si tvrdiť, k nám nekontrolovane prúdi už desiatky rokov. Bohužiaľ, v tomto smere ťaháme za kratší koniec povrazu.
Je to v podstate ako s tovarom, ktorý je po colnej kontrole pustený do voľného obehu; na takýto tovar sa nazerá ako keby bol v poriadku. Predajcovia mäsa v západnej Európe presne vedia, kam treba takýto tovar nasmerovať – samozrejme, do strednej a východnej Európy.
Bohužiaľ, situácia je oveľa vážnejšia a ešte horšia než sa to javí na prvý pohľad. Obsah salmonely, listérie a ostatných „malých nepriateľov“ – to nie je to najhoršie, čo sa v mäse skrýva.
Salmonela je nepriateľ, ktorý zaútočí na naše telo pár hodín po požití. Obsah antibiotík a ťažkých kovov je faktor, ktorý sa prejaví až po niekoľkých rokoch - a to už zvyčajne býva neskoro. Silný organizmus sa zo salmonelózy otrasie za pár dní, ale kumulácia ťažkých kovov a rezistencia na bežne používané antibiotiká je okolnosť, ktorá býva pre život človeka naozaj nebezpečná.
To, že výkrm brojlerov za pomoci plošného používania antibiotík sa vo vyspelej Európe „robí“ už za 35 dní, je verejné tajomstvo. V tejto súvislosti ale radšej nechcem vedieť, čo obsahuje kuracie mäso z Brazílie alebo z Číny.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
