Počas „aktívnej činnosti“, ale čiastočne aj po nej, som počul či zaznamenal mnoho výrokov, názorov a tvrdení o poľnohospodárstve. Ale ten nedávno počutý je proste „top“. Citujem: „Slovensko musí byť pripravené na to, že po roku 2020 sa rapídne zníži objem finančných prostriedkov do poľnohospodárstva, a my musíme vedieť povedať, čo sa udeje, ak tých peňazí bude menej, či dokážeme nájsť peniaze z vlastného rozpočtu, aké mechanizmy nastavíme, aby poľnohospodárstvo bolo aspoň na takej úrovni, ako je dnes...“
V podstate sa dá povedať, že v množine výrokov o slovenskom poľnohospodárstve nejde o „nič nové“. Toto však celkom neplatí, keďže jeho autorom je samotná ministerka pôdohospodárstva, ktorá ho verejne prezentovala na ostatnom stretnutí lídrov slovenského poľnohospodárstva v Bratislave.
Prečo by sa práve ministerka nemala zaradiť do „šíku“, ktorý má obrovské problémy už nie iba s rozvojom (vývojom) slovenského poľnohospodárstva, ale v poslednom období aj s jeho „údržbou“?
Odpoveď je pomerne jednoduchá, a možno ju nájsť v základnom dokumente vlády Slovenskej republiky, v jej programovom prehlásení. Konkrétne v tom mieste, kde sa píše: „Pri rešpektovaní špecifík poľnohospodárskej výroby bude vláda podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní. Bude podporovať začínajúcich, mladých ako aj malých poľnohospodárov, a bude pre nich vytvárať také podmienky, aby sa dokázali uplatniť na voľnom trhu“.
Možno by bolo vhodné zvážiť, či by okrem kvartálnych analýz slovenského poľnohospodárstva nemalo byť ťažiskom stretnutí lídrov slovenského poľnohospodárstva aj rozpracovanie programového vyhlásenia vlády.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
