Táto otázka zaznieva v diskusiách manažérov z radov producentov mlieka veľmi často. Konkurenčné prostredie na medzinárodných trhoch spôsobuje, že počet fariem dojníc vo svete sa znižuje. Zvyšuje sa úžitkovosť zvierat a narastá ich koncentrácia na farmách. Je to prirodzený a predvídateľný vývoj. Rovnako ako ukončenie činnosti fariem, ktoré v tomto odvetví nevidia svoju perspektívu - či už kvôli generačným, investičným, technologickým dôvodom alebo kvôli slabým ekonomickým výsledkom. Títo farmári trh postupne opúšťajú.
Poľnohospodári vo viacerých členských krajinách EÚ vidia po zrušení systému mliečnych kvót nové príležitosti. Ustáli krízu, spôsobenú prepadom cien mlieka, a dnes sa nadýchli k ďalšiemu rozvoju. Prepad cien vydržali vďaka finančným rezervám z prechádzajúceho obdobia. A tiež vďaka pomoci, ktorej sa im dostalo od ich vlád. Cenová kríza sa prehnala cez celú Európu, a nebolo štátu, ktorý by sa jej dopad na mliečnych farmárov nesnažil eliminovať. Pomohla aj EÚ. V čase najväčšieho prebytku mlieka sa v dôsledku jej rozhodnutia nakúpilo 350 tisíc ton sušeného odstredeného mlieka. Bola by to významná pomoc, keby táto komodita nebola v skladoch EÚ ešte aj dnes. Verme, že z tejto pomoci sa nestane malá časovaná bomba.
Kolegovia spočítali...
Kolegovia spočítali, koľko chovov dojníc v kontrole úžitkovosti u nás ukončilo svoju činnosť. Z prvej dvadsiatky chovov s najvyššou dojivosťou za predchádzajúci kontrolný rok ukončili produkciu tri. Z prvej päťdesiatky to boli šiesti. Z opačnej strany tabuľky, z chovov s najnižšou úžitkovosťou, pokračujú - až na jednu výnimku - v produkcii všetci. Nebudem uvádzať, ktoré chovy boli zlikvidované. Ich vlastníci asi netúžia po reklame tohto druhu. A chovatelia vedia, o ktoré farmy či dvory išlo. Bohužiaľ, väčšinou to boli šľachtiteľské chovy.
Myslím si, že máme ďalšie svetové prvenstvo. Neverím, že by sa našla ešte jedna krajina, kde v poslednom roku ukončilo svoju produkciu 12 až 15 percent z najlepších chovov, priamo z ich chovateľskej špičky. Reč je o podnikoch, v ktorých v kontrolnom roku 2014 – 2015 dosiahli dojnice produkciu na úrovni 10 000 a viac kilogramov surového kravského mlieka za normovanú laktáciu! Neboli to teda žiadni amatéri. Chovať kravy a vyrábať mlieko vedeli. Zootechnickú abecedu mali zvládnutú od A po Z. Určite neboli o nič horší ako ich kolegovia spoza rieky Moravy.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)