Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) sa dlhodobo snaží vychovávať širokú verejnosť k spotrebiteľskému patriotizmu a orientovať ju na prednostný nákup čerstvých potravinárskych výrobkov predovšetkým od slovenských výrobcov. Veľké možnosti na zvýšenie odbytu hydinového mäsa pôvodom zo Slovenska vidia predstavitelia ÚHS najmä v školských jedálňach a v podnikoch verejného stravovania. Aj o tom je reč v rozhovore, v ktorom na otázky Roľníckych novín odpovedá Ing. DANIEL MOLNÁR, riaditeľ ÚHS.
Pán riaditeľ, aký je podiel slovenského hydinového mäsa, využívaného v zariadeniach spoločného stravovania?
„V zariadeniach spoločného stravovania a školského stravovania sa nám stále nedarí zlepšiť situáciu. V týchto zariadeniach je podiel dovážaného hydinového mäsa stále príliš veľký. V stravovacích zariadeniach dosahuje podiel slovenského hydinového mäsa menej ako 10 percent. V zariadeniach školského stravovania predstavuje podiel hydinového mäsa od slovenských spracovateľov iba 18 percent. Je pravda, že až 90 percent zo zástupcov školských jedální tvrdí, že majú hydinové mäso od slovenského dodávateľa. Ale je veľký rozdiel medzi slovenským výrobcom hydinového mäsa a slovenským dodávateľom hydinového mäsa.
V súčasnosti sú na Slovensku iba štyria spracovatelia hydiny. Ale popritom je na Slovensku v súčasnej dobe 49 prevádzok, v ktorých prebaľujú alebo rozrábajú zahraničné hydinové mäso, ďalej je tu niekoľko desiatok skladov a veľkoobchodníkov, ktorí tiež dodávajú prevažne zahraničné mäso – a to sú tí tzv. „slovenskí“ dodávatelia, ktorí však slovenské hydinové mäso takmer vôbec nedodávajú.“
Prečo sa nedarí pohnúť s týmto problémom?
„Stravovacie zariadenia podľahli tlaku distribútorov a ich okolia na prípravu jedla zo síce lacného, ale najmä z nekvalitného dovážaného hydinového mäsa, čím neraz prichádza aj k ohrozeniu zdravia stravníkov. Rovnako nie je dobre nastavený systém kontroly v stravovacích zariadeniach. Kontrolu v týchto zariadeniach nevykonávajú veterinárni inšpektori, ale Úrad verejného zdravotníctva SR. Jeho pracovníci síce kontroly vykonávajú, ale nekontrolujú vstupnú surovinu, teda ani hydinové mäso, z ktorého sa pripravujú jedlá. Preukázalo sa to aj v marci tohto roku, kedy bolo po kontrolách zo stravovacích zariadení „stiahnutých“ 21 ton škodlivého brazílskeho hydinového mäsa, a brazílske mäso sa našlo v 496 stravovacích zariadeniach. Mäso, používané v stravovacích zariadeniach, je neraz anonymné, je bez kontrol. A preto považujeme za nevyhnutné zmeniť legislatívu tak, aby mäso ako vstupná surovina v sektore stravovania spadalo pod kontrolu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR rovnako ako pod túto kontrolu už spadá mäso v obchodoch.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)