Účinnosť herbicídov zvyšuje, prípadne znižuje množstvo komplexne pôsobiacich faktorov. Predkladaným príspevkom by sme ich len pripomenuli pred začiatkom hlavnej sezóny ochrany rastlín. Ide zároveň tiež o najčastejšie príčiny herbicídnych „zlyhaní“ či zdroje neželanej fytotoxicity. K týmto faktorom patria hlavne pôdno-klimatické ukazovatele a s nimi spojené fyzikálne, chemické a biologické procesy.
Teplota
Účinnosť herbicídov je teplotou vzduchu ovplyvnená bezprostredne, pričom platí všeobecne známe pravidlo, že s rastúcou teplotou rastie samotná účinnosť, ako aj rýchlosť pôsobenia. Pri teplotách presahujúcich 22-25°C už ale spravidla dochádza k prejavom fytotoxicity - k tzv. „popáleniam“ kultúrnych rastlín. Optimálny účinok väčšiny sulfonylmočovín inhibujúcich syntézu aminokyselín začína pri teplotách okolo 5°C. Herbicídy na báze rastových regulátorov typu auxínov ako MCPA, 2,4-D, clopyralid, ale aj na báze inhibítorov syntézy tukov ako sú napr. graminicídy pri teplotách do 10°C účinkujú iba slabo, kým pri teplotách nad 24°C už poškodzujú plodiny.
Pri trvácich burinách po aplikácii listových herbicídov síce dochádza pri vyšších teplotách k rýchlejšiemu odumieraniu nadzemných častí, potláča to však prenos herbicídu do podzemných orgánov. V dôsledku toho trváce buriny v nadchádzajúcom období z nezlikvidovaných zásobných orgánov regenerujú. Vysoké teploty tiež zvyšujú výpar herbicídu, a to exponenciálne. Straty výparom sú menšie, ak sa aplikuje napr. granulovaná formulácia. Mikrobiálna aktivita, ktorá znižuje perzistenciu herbicídu, je vnímaná ako funkcia rôznych ukazovateľov a medzi nimi aj teploty. Od teploty prostredia tiež závisia ďalšie vlastnosti účinných zložiek herbicídov, ako je napr. ich rozpustnosť, ktorá potom podmieňuje mobilitu atď.
Situácia s herbicídnou ochranou ozimín a hlavne repky ozimnej si často vyžaduje skoré jarné ošetrenie a teda zásah v období s výrazným rozdielom medzi dennými a nočnými teplotami. Skúsenosti s prejavmi neželanej fytotoxity na mnohých porastoch v posledných rokoch a to opakovane potvrdzujú, že je potrebné zohľadniť aj predpokladané nočné teploty a pokiaľ by mal zmienený teplotný rozdiel presiahnuť určitú kritickú hodnotu aj počas doby niekoľkých dní po prípadnom zásahu – je vhodnejšie tento zásah posunúť na neskôr a možnosť plánovanej aplikácie odkonzultovať s pracovníkmi špecializovanými na marketingovo-technologickú podporu daného prípravku.
Zrážky
Pri malom množstve a menšej intenzite dážď nemusí ovplyvniť ani účinnosť postemergentného zásahu. Pri preemergentných aplikáciách je pre dokonalejšie rozptýlenie herbicídov v povrchovej vrstve pôdy dážď patričnej intenzity potrebný, kým za sucha ostávajú herbicídy na povrchu pôdy. Optimálny účinok preemergentných herbicídov sa dosahuje, ak do týždňa až dvoch týždňov po aplikácii spadne 10 až 30 milimetrov zrážok, čím sa herbicíd výhodne dostáva práve do zóny klíčenia semien burín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
