Kvalita objemových krmív je vo výžive hovädzieho dobytka stále najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim výslednú produkciu a celkovú ekonomiku chovu. Pri ich silážovaní sa nastoľuje otázka ako vyrobiť krmivo, ktoré bude pre zvieratá chuťovo atraktívne a zároveň z neho bude čo najvyššia využiteľnosť živín a energie.
Podľa niektorých odborníkov efektívne ekonomické zhodnotenie pestovania trávnych porastov dosiahneme pri ročnej hektárovej úrode čerstvej hmoty na úrovni 20 ton. Dosiahnutie takéhoto optima u trvalých trávnych porastov pri súčasnom zachovaní kŕmnej kvality nie je automatické. Závisí od správne zvolených agrotechnických postupov počas vegetačného obdobia, výživy rastlín, minimalizácii zberových strát, ale aj od počasia a ďalších faktorov vstupujúcich do procesu výroby.
Keď hovoríme o efektívnom pestovaní trávnych porastov, nemôže byť naším cieľom iba vysoká produkcia. Vysoká úroda objemových krmív nie je pre chovateľov zaujímavá, ak získané krmivo nedosahuje primeranú kvalitu a očakávanú produkčnú účinnosť. Skrmovanie objemových krmív s nízkym obsahom energie si vyžaduje doplniť chýbajúce živiny z iných zdrojov. Vzhľadom na to, že energia a dusíkaté látky získané z objemových krmív sú najlacnejšie, ich dopĺňanie do kŕmnych dávok zvierat z iných zdrojov zvyšuje náklady na výrobu živočíšnych produktov a zhoršuje výslednú ekonomickú efektívnosť chovu.
Ako teda zabezpečíme, aby vyrobená trávna siláž dosiahla očakávanú kvalitu? V prvom rade si tu musíme uvedomiť, že obsah živín v rastlinách sa počas ich rastu mení. Tiež je pre nás dôležité poznanie, že silážovanie ako jeden zo spôsobov konzervácie neumožňuje zvýšiť kŕmnu kvalitu krmiva, ale ju iba zachováva. Našou snahou pritom je, aby bol tento proces sprevádzaný čo najmenšími stratami. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu trávnej siláže je preto kvalita zberaného trávneho porastu. Správne určenie vhodného termínu pre zber považujeme za základný bod určujúci nutričnú aj energetickú hodnotu vyrobeného krmiva.
Rôzne druhy tráv sa vyznačujú rôznou rýchlosťou dozrievania a teda aj rôznou rýchlosťou nárastu obsahu vlákniny a jej komplexu. Typickými predstaviteľmi tráv, ktoré starnú pomalšie sú mätonohy. V tabuľke 1 podrobne ukazujeme, ako veľmi sa mení obsah dusíkatých látok, vlákniny a energie počas jednotlivých vývojových štádií mätonohu a reznačky.
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 17, v Téme týždňa venovanej senážovaniu.
