Nízke aprílové teploty a nočné mrazy by sa podľa miestnych záhradkárov nemali podpísať na úrode v liptovskom regióne. Problémy môže spôsobiť predpokladané mrazivé počasie začiatkom mája, uviedol pre TASR predseda Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov (OV SZZ) v Liptovskom Mikuláši Štěpán Pavlov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. "Mám za to, že na teritóriu Liptova už je príroda prispôsobená podmienkam a reaguje na klimatické zmeny, ktoré nastávajú v regiónoch. Samozrejme, aj na Liptove sa môžu vyskytnúť oblasti, kde sa ten postih prejaví zníženou úrodou. Myslím si však, že pestovatelia už vedia, aké typy pestovaných odrôd si majú v našom regióne vysádzať a prispôsobujú sa meniacim sa podmienkam," priblížil Pavlov. Liptovskí záhradkári sa už tradične obávajú prízemných mrazov a zmien v počasí v prvom májovom týždni. "Najväčší problém je ochrániť drevné porasty v období, kedy dochádza k rozvinutiu kvetných púčikov, čo je vlastne potenciál budúcej úrody. To je práve na začiatku mája. Ľudia na Liptove však nemajú problémy veľkopestovateľov, u ktorých ide o formu zárobku. V našich podmienkach je to pestovateľská vášeň a keď je úroda nižšia, ľudia to akceptujú," skonštatoval. Na vlnu nočných mrazov môžu doplatiť pre našu klimatickú oblasť exotické druhy, ako napríklad broskyne či marhule. "Sused pestuje marhuľu a posledné tri roky neprežila tieto mrazy. Ja mám v záhrade atypický strom - dulu, ktorá sa odporúča pestovať v nížinných oblastiach. Dokáže mi zakvitnúť aj udržať úrodu. Je to otázka prispôsobenia sa. Ja mám dulu už deväť rokov a na klimatické podmienky si zvykla, kým susedova marhuľa sa ešte neprispôsobila," vysvetlil predseda liptovskomikulášskeho OV SZZ. Záhradkári sa podľa neho môžu na mráz pripraviť a úrodu pred ním ochrániť. Najjednoduchšou metódou je zakrytie rastliny netkanou textíliou, ak to umožňuje výška a koruna stromu, alebo udržiavanie otvoreného ohňa.
(tasr)
