Národný žrebčín, š. p., Topoľčianky sa usiluje o zápis lipicanského plemena koní do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Proces sa už rozbehol. Na naše otázky odpovedá Ing. Emil KOVALČÍK, PhD., vedúci plemennej knihy a marketingu v Národnom žrebčíne, Topoľčianky.
rn hovorili
Prečo ste sa rozhodli zaradiť práve plemeno lipican do Zoznamu UNESCO?
„Lipicanský kôň patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chované v Európe. Jeho pôvod sa odvodzuje od starošpanielskych a starotalianskych koní. Vyšľachtili ho v dvornom žrebčíne Lipica v dnešnom Slovinsku, podľa ktorého dostalo toto plemeno pomenovanie. Vzniklo v roku 1580, keď na príkaz arcivojvodu Karola II. do Lipice z Pyrenejského polostrova importovali 9 španielskych žrebcov a 24 kobýl. Zámerom arcivojvodu bolo zabezpečiť dostatok ušľachtilých koní pre jeho stajne v Graczi a dvorné stajne vo Viedni. Žrebčín v Lipici sa sľubne rozvíjal, čo priaznivo ovplyvnilo vznik ďalších žrebčínov v Rakúsko-uhorskej monarchii, ktoré sa začali venovať chovu tohto plemena. Zakladala ich šľachta, ktorá sa riadila španielskou dvornou etiketou a tým prispievala k rozvoju lipicanského koňa. Na budovaní plemena sa významne zúčastnili aj kone starotalianske zo severného Talianska z okolia Verony a Roviga. Cieľom bolo zmohutnenie lipicana, určeného predovšetkým na zapriahanie do ťažkých cestovných kočiarov. Viac ako 400-ročná história chovu tohto „barokového“ plemena koní a jeho európsky pôvod sú atribúty, ktoré si zaslúžia celosvetovú pozornosť. Lipicana nazývame aj ako „koňa kráľov a kráľa koní“. Patrí medzi najučenlivejšie plemená koní na svete, svojim exteriérom a morfologickými vlastnosťami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, si zaslúži toto plemeno zápis do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Lipican bol zaradený do génových rezerv chovu koní Slovenskej republiky v súlade so smernicami FAO a programu ochrany biodiverzity."
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 20.
