V týchto dňoch vyvrcholil vyše 20-ročný proces tvorby nového národného plemena oviec. Pre chovateľskú a odbornú verejnosť ide o historickú udalosť. Vedúcou osobnosťou celého šľachtiteľského projektu je odborník Doc. RNDr. Milan MARGETÍN, PhD., pedagóg na Katedre špeciálnej zootechniky - SPU Nitra a vedecký pracovník NPPC - Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra, s ktorým sme diskutovali v relácii TV Roľnícke noviny.
rn rozhovor
Rok 2017 sa zapíše do histórie ovčiarstva ako pamätný rok. Po dlhom čase sa podarilo vyšľachtiť a pripraviť na uznanie nové slovenské plemeno oviec. Ako dlho trvala jeho tvorba a čo bolo impulzom pre jeho vznik?
„Základným impulzom pre tvorbu nového národného plemena - slovenská dojná ovca bola určite ekonomická situácia v chove oviec začiatkom 90-rokov. To bolo obdobie, kedy došlo k rapídnemu poklesu nákupných cien vlny, ktorá bola na takej úrovni, že náklady na ostrihanie boli väčšie ako predajná cena vlny. Nám na Výskumnom ústave živočíšnej výroby bolo jasné, že musíme pristúpiť k prestavbe všetkých našich základných plemien v tom smere, aby sme zlepšili hlavne mliekovú úžitkovosť a reprodukčné parametre. Tým, že tieto naše základné plemená boli dlhé generácie šľachtené na vlnu, boli trošku v úzadí a produkcia mlieka aj plodnosť bola nízka. Keď sme sa chceli pustiť do programu zošľachťovania našich plemien, tak sme samozrejme zmapovali situáciu vo svetovom genofonde, ktoré plemená by boli vhodné.
Jednoznačne na zošľachťovanie sa najvhodnejšie ukazovali východofrízske ovce a ovce plemena lacaune. Výhodou bolo, že v roku 1993 sme na VÚŽV doviezli prvé lacauny a začali sme vo viacerých chovoch robiť zošľachťovanie, teda vytvárali sme prvé krížence s rôznym genetickým podielom zošľachťujúcich plemien. Už koncom 90-rokov bolo zrejmé, že prínos pre chovateľov je evidentný - výrazne sa zvýšila produkcia mlieka u krížencov, zlepšila sa plodnosť a aj jahňatá mali veľmi dobré prírastky. Takže v tých chovoch, kde sme začali s krížením, samotní chovatelia prejavili záujem, aby sme ho robili na nejakej zmluvnej báze. Uzatvorili sa zmluvy medzi chovateľmi a medzi gestorom zošľachťovania, ktorými boli pracovníci VÚŽV a presne v intenciách platnej legislatívy sme začali v šľachtiteľsko-experimentálnych chovoch (na začiatku ich bolo 14) robiť program zošľachťovania.
Celý rozhovor si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 24
