Pekný, moderný dom na konci mestskej časti Detvy, nazývanej Skliarovo. Bez plota, bez brány, kvety pred domom hýria farbami. Za ním už len kvitnúca lúka, ktorá vonia a bzučí včelami. Spoza oplôtka pozerá na príchodzích jalovička a na privítanie pribehnú tri psy. Nápis na maštali oznamuje, že sme prišli na Farmu pod Melichovou skalou.
O chvíľu už pred domom zastaví auto a z neho vystupuje mladá, usmiata žena. Práve sa vracia z ranného rozvozu čerstvo nadojeného mlieka. Priamo domov ho každý pracovný deň vozí svojim stálym zákazníkom, medzi ktorými sú aj dôchodcovia a rodiny s deťmi, ktorí si na mlieko z farmy a výrobky z neho už tak zvykli, že naň netrpezlivo čakajú a deň bez neho si ani nedokážu predstaviť.
Sny sa stali skutočnosťou
Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, manželia Vágnerovci, si svoju budúcnosť na rodinnej farme uprostred prírody, so zvieratami, zdravými potravinami a ubytovaním turistov vysnívali v zahraničí. Boli jednými z prvých šťastlivcov, ktorí mali možnosť absolvovať odbornú prax počas štúdia mimo Slovenska. Lucia vo Francúzsku, Milan v Švajčiarsku a Nemecku a už ako pár po skončení štúdia spoločne vo Francúzsku. Tam im učaroval spôsob života, ktorý si chceli preniesť aj domov. Pritom v detstve veľmi do styku s poľnohospodárstvom neprichádzali, aj keď otec pána Vágnera pracoval na družstve ako agronóm a pani Lucia dokonca vyrastala v popradskej bytovke a o štúdiu poľnohospodárstva sa rozhodovala skôr podľa toho, že do Nitry išli kamaráti a susedia. Niekde v hĺbke však asi gazdovské gény pretrvali, lebo starí rodičia sa poľnohospodárstvu ešte venovali.
Predstava o farme teda bola na svete, takisto aj vidina lazov alebo kopaníc s typickým gazdovským domom na samote niekde na strednom Slovensku alebo na Záhorí. Keď sa sny stretnú s realitou, treba ich niekedy trochu upraviť. Preto po dlhom hľadaní domu vhodného na okamžité nasťahovanie sa z dlhého gazdovského domu stala „socialistická“ kocka, ktorú by pôvodní majitelia dnes už určite nespoznali. Pani Vágnerová hovorí: „Keď sme išli pozrieť tento dom, nechcela som ani vystúpiť z auta, lebo bol úplne mimo mojich predstáv. Nakoniec ma presvedčili iné veci, ktoré boli v tom momente dôležitejšie. Dom bol v dobrom stave, mal vysporiadané vlastnícke vzťahy, patrila k nemu hospodárska budova aj nejaká pôda a mal druhý samostatný vchod pre budúcich hostí.“ Toto všetko rozhodlo a 1. júla 2005 sa mladí manželia, už aj čakajúci prírastok, do domu nasťahovali. Základ budúcej farmy tvorilo čierne teliatko – svadobný dar od kamaráta, tiež kolegu - farmára Ďurka Krchu z Revúcej.
Viac sa dočítate v 24. vydaní Roľníckych novín
