Ako sa uvádza v publikácii Ing. Jána Janovica, CSc., exministra, vedca, organizátora, a autora knihy Kam kráčaš agrokomplex? neexistuje štát, v ktorom by rozkvital vidiek pri upadajúcom, zdevastovanom pôdohospodárstve. Základná úloha takého výrazne vidieckeho štátu, akým je aj SR, je teda zabezpečiť prosperujúce pôdohospodárstvo. Aj dnes treba dôrazne pripomínať, že ak naši poľnohospodári budú mať motivačné nástroje politiky trvalo nastavené na úrovni priemeru EÚ, potom budú mať nadpriemerné výkony a bude sa rozvíjať slovenský vidiek. To je najdôležitejšie...
Bohužiaľ, naše pôdohospodárstvo z roka na rok upadá, a aktuálne má najmenšiu výkonnosť zo všetkých 28 členských štátov EÚ. Toto postavenie zodpovedá diskriminácii agropodnikateľov SR najmä nástrojmi našej vlastnej agrárnej politiky. Všetci sme teda silne motivovaní, aby sme pomohli nastaviť a realizovať agrárnu politiku SR tak, aby sme opustili túto hanebnú pozíciu čo najskôr, ale hlavne, aby prosperujúce pôdohospodárstvo bolo významným motorom celkového zlepšovania podmienok života na vidieku.
Túto motiváciu máme aj preto, že pred 27 rokmi sme mali druhé najdynamickejšie sa rozvíjajúce pôdohospodárstvo vo svete, a naše skúsenosti študovali a zovšeobecňovali aj vyspelé štáty sveta, neskrývajúc obavu z našej konkurencie.
Ako je to možné?
Odpoveď je jednoduchá. Po desaťročia tu bola vízia vybudovania pôdohospodárstva na najvyššej svetovej úrovni, na dlhé roky tu bola kontinuálna rozvojová agrárna politika, ale hlavne tu boli ľudia, ktorí mali tieto vízie, a ktorí si našli cesty, ako takúto rozvojovú agrárnu politiku presadiť a kultivovať.
Ing. Ján Janovic, CSc. ako minister pôdohospodárstva počas 17 rokov patril do čela týchto úspešných slovenských agrárnikov. Nebolo to vtedy jednoduché ani ľahké. Naopak, politické povojnové desaťročia boli z dnešného hľadiska neuveriteľne zložité. Medzi kroky k úspechu patrila aj schopnosť a ochota aktérov prispôsobovať sa reálnym možnostiam.
Bolo preto samozrejmé, že po roku 1989 Jána Janovica znepokojovali tendencie ignorovať pozitívne skúsenosti riadenia rezortu a že upozorňoval na riziká úplnej devastácie vidieka. Ale poukazoval aj na možné cesty, vedúce k úspechu.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
