Ako chlapec, vyrastajúci na vidieku, a syn zootechnika som ako chlieb každodenný prijímal z masmédií vyčerpávajúce informácie o tom, ako prosperuje naše poľnohospodárstvo, a ako potravinársky priemysel spracováva jeho produkciu. Noviny i rozhlas - a tiež začínajúca televízia - prezentovali túto oblasť ako oblasť základných životných záujmov pracujúceho ľudu. A zrejme nielen jeho.
(môj názor)
Tradičná nedeľná rozhlasová Roľnícka beseda patrila k najpočúvanejším reláciám. Roľnícke noviny boli denníkom a mali 160-tisícový náklad. Na vidieku boli často aj nedostatkovým „informačným tovarom“.
V čase, kedy som už pôsobil v Televíznych novinách, patrili poľnohospodárski redaktori na Slovensku medzi najpopulárnejších. Doslova denne boli na poliach a na vidieku. Do poslednej chvíle pred vysielaním Televíznych novín sa čakalo na ich príchod z polí. Ich reportáže boli v programovej skladbe veľmi často na prvom mieste.
Niektorí súčasní „nevedkovia“ povedia: "No prosím, to bola komunistická propaganda..."
Áno, bola to propaganda. Propaganda hospodárskej oblasti, ktorá bola zaslúžene celospoločensky preferovaná. Otázky výživy národa boli považované za strategické. Sebestačnosť v potravinách bola už vtedy jednou z najzákladnejších podmienok samostatnosti a suverenity štátu.
Trúfam si povedať, že príslušníci súčasnej mladej generácie sa zo súčasných masmédií dozvedajú len veľmi málo o tom, aký má pre nich význam naša potravinová sebestačnosť. Pri súčasnom stave masmediálnej sféry sa ani niet čo čudovať.
Chabý záujem
Vydavateľov bulvárnych titulov pramálo zaujíma, ako, za koľko a predovšetkým v akej kvalite si budú občania kupovať potraviny. Priam žalostné je však to, že problematika poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka nepatrí medzi priority ani pre verejnoprávne masmédium. Snáď sa to čoskoro zmení.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
