Rozhoduje úrodnosť, neznamená však všetko.
V tomto roku sa na vzrastovom stave repky a jej dlhom kvitnutí podpísalo neskoré - pomalé otváranie vegetácie, ktoré vo viacerých regiónoch ovplyvnilo sucho podmienené dlhodobým deficitom zrážok a taktiež nízke nočné teploty. Mrazy na konci apríla na niektorých lokalitách poškodili porasty repiek, čo sa prejavilo skrúcaním rastlín, niekde aj opadom generatívnych orgánov, či popraskaním stoniek.
Podľa prvého odhadu úrody spracovaného NPPC-VÚPOP k 15. máju 2017, by priemerná úroda repky mala dosiahnuť úroveň 2,75 až 2,79 tony na hektár, čo by oproti sezóne 2015/2016 (3,38 tony na hektár) bol pokles o 17,61 až 18,61 percenta. V porovnaní s priemernou úrodou stanovenou za posledných 5 rokov na úrovni 2,9 tony na hektár, by pokles predstavoval 3,97 až 5,14 percenta a teda táto sezóna by z pohľadu úrody mohla patriť k priemerným až mierne podpriemerným.
Poľnohospodárska sezóna je v plnom prúde, sme na prahu žatevných prác a už je tu príprava novej sezóny, ktorej je venovaná predkladaná príloha.
V posledných rokoch je zakladanie porastov repky ozimnej na väčšine územia Slovenska ovplyvnené predovšetkým nedostatkom zrážok. V takýchto podmienkach repka dlho a nerovnomerne vzchádza, rastliny sú slabé, málo vyvinuté so slabým koreňovým kŕčkom a navyše sú počas jesene napádané celým radom patogénov. V prípade silnejších a dlhotrvajúcich mrazov, ako tomu bolo aj v ostatnú zimu, stúpa riziko vymrznutia porastov.
Podľa názoru odborníkov sa veľký potenciál skrýva v úprave osiva, v hľadaní rezerv a možností ako podporiť osivo repky najmä v stresových podmienkach prostredia. Málokedy sa totiž stane, že faktory ovplyvňujúce založenie porastov sú v optime - že zasejete do perfektne pripravenej pôdy, následne zaprší čoho výsledkom je vysoká a rovnomerná vzchádzavosť. Práve naopak. Vlastná prax je často o stresujúcich podmienkach prostredia. Sucho stresuje rastliny nielen pri vzchádzaní, ale aj v priebehu ďalšej vegetácie. Preto je potrebné viac sa venovať ošetreniu osiva stimulátormi, čo sa výrazne môže prejaviť nielen na vzchádzavosti, ale aj na celkovej dosiahnutej úrode. Z agrotechnických opatrení je rozhodujúca kvalitná príprava pôdy, zvlášť dôležitá najmä v suchých oblastiach a na ťažkých pôdach. Tejto problematike je venovaný príspevok, zameraný na technológie spracovania pôdy, ktorých výber, okrem iného, záleží na konkrétnych podmienkach danej lokality a dostatku času na prípravu pôdy pred sejbou.
Úspešné dosiahnutie cieľa nepochybne začína výberom správnej odrody. Všeobecne vzaté s každou odrodou je dnes možné dosiahnuť slušný výsledok, avšak často záleží na tom, akú má odroda úrodovú stabilitu, najmä čo sa vplyvu ročníka týka. Dôležité sú aj ďalšie benefity, ktoré odroda ponúka, napr. odolnosť proti virózam, či nepukavosť šešúľ. Nanajvýš aktuálnou témou je odolnosť proti už spomenutým stresovým podmienkam prostredia, pretože v ponuke osivárskych firiem sú materiály, ktoré si dokážu lepšie poradiť za sucha v porovnaní s inými.
Podľa čoho by teda pestovatelia mali odrody vyberať?
Samozrejme aj naďalej rozhoduje úrodnosť, neznamená však všetko. Môžete mať totiž nadpriemerne úrodnú odrodu, ktorá však môže mať vysokú náchylnosť k poliehaniu, alebo k hubovým chorobám. Veľmi dôležité zvlášť v podmienkach klimatickej zmeny, sú plasticita a už spomenutá stabilia odrody, čo nie je záležitosť len ročníka, ale aj napr. rôznych pôdnych a poveternostných podmienok. V neposlednom rade je to odolnosť proti chorobám ako je fómová hniloba, verticíliové vädnutie, či biela hniloba, v prípade ktorej v rokoch epidemického výskytu môže dôjsť k zníženiu úrody aj o 50 percent.
No a samozrejme je tu kvalita oleja, ktorá zatiaľ nie je celkom docenená a je predpoklad, že v budúcnosti jej bude venovaná oveľa vyššia pozornosť.
Súčasťou prílohy, ktorú máte v rukách, je tabuľkový prehľad odrôd repky s rámcovými informáciami s cieľom napomôcť pri výbere tej najvhodnejšej odrody.
VIERA UVÍROVÁ
