Vlaňajší úspech sa zrejme nezopakuje.
Poľnohospodári začali so zberom obilia v tomto roku v neobvykle skorom termíne, už na konci druhej júnovej dekády. Mimoriadne suché počasie, vysoké teploty sprevádzané silnými vetrami urýchlili dozrievanie všetkých hustosiatych obilnín, ako aj repky. Výsledkom sú aj menej produktívne klasy so „zahoreným“ zrnom s predpokladom nižších úrod, než boli vlani.
Podľa odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR bude úroda poľnohospodárskych plodín v tomto roku medziročne nižšia o takmer pätinu. Na základe výsledkov odhadov úrody sledovaných hustosiatych obilnín (k 20. júnu 2017) očakávame úrodu nižšiu o 19,7 percenta, t. j. pokles o takmer 617 tisíc ton. Výmera osiatych plôch hustosiatych obilnín je v porovnaní s minulým rokom nižšia o 6,9 percenta (o 39,2 tisíca hektárov) a je predpoklad, že sa úroda z hektára zníži o 14,3 percenta (o 0,79 tony). Na tomto výraznom poklese úrody má najväčší podiel pšenica, ktorej osiata výmera je o 10,2 percenta (o 42,8 tisíc hektárov) nižšia v porovnaní s minulým rokom. V porovnaní s rokom 2016 sa očakáva o 567,1 tisíc ton (o 23,3 percenta) menej pšenice a zníženie hektárovej úrody o 14,7 percenta, t. j. o 0,86 tony. Pokles úrody je očakávaný okrem ovsa u všetkých sledovaných hustosiatych obilnín.
S obdobím zberu obilnín sa do popredia dostáva kvalita dopestovanej produkcie, ktorá rozhoduje o ďalšom využití zrnín. Z obilnín je to predovšetkým pšenica, ktorej technologická kvalita, okrem súboru dedičných vlastností danej odrody, je významne ovplyvnená predovšetkým prostredím, ktoré má v nestabilných klimatických podmienkach strednej Európy značný význam. Optimálny priebeh počasia s pozitívnym vplyvom na úrodu a pekársku kvalitu zrna je charakterizovaný rovnomernými zrážkami do fázy kvitnutia s postupne sa zvyšujúcou teplotou prostredia a primeranou vlhkosťou pôdy. V praxi tomu tak nie vždy je a aj keď sme v súčasnosti vystavení zmenám globálnej klímy, výkyvy počasia boli u nás aj v minulosti. Boli však až také?
Agroklimatické analýzy ostatných desaťročí ukázali, že počasie je v súčasnosti jedným zo základných limitujúcich faktorov poľnohospodárskej výroby a v budúcnosti sa tento vplyv ešte zvýši. V neposlednom rade je tu významný vplyv antropogénnych činností, ktorých príčinou je zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov (CO2, N2O, metán, freóny a iné) v ovzduší, ktoré spôsobujú výrazné zmeny energetického a vodného režimu atmosférického prostredia, ale aj rôzne rizikové javy ovplyvňujúce poľnohospodárstvo. V našich zemepisných šírkach a podmienkach poľnohospodárskej výroby to značí otepľovanie a pre nížinné južné časti Slovenska aj pokles atmosférických zrážok, teda vysušovanie. Trend zvyšovania teploty vzduchu u nás je podobný tomu globálnemu.
V celosvetovom meradle k najzávažnejším faktorom limitujúcim úrody hlavných poľnohospodárskych plodín patrí jednoznačne sucho. V našich podmienkach sa naplno tento faktor prejavil v tomto roku (naposledy v roku 2015), ktorý je, čo sa týka zrážok a ich rozdelenia počas vegetácie, opakom toho predchádzajúceho. Sucho predstavuje vážny problém, ktorého dopady na výrobu a produkciu poľnohospodárskych plodín sa aj u nás vyčísľujú na mnoho miliónové škody. Podľa odborníkov je jedným z najmenej nákladných riešení využitie genotypov, ktoré aj v sťažených podmienkach prinesú spoľahlivé úrody s primeranou kvalitou a podržia tak pestovateľov v rokoch ako je aj tento.
Rozmenené na drobné - každý agronóm musí pochopiť a viezť pestovanie vo svojom prostredí a na každom hone ako zložitý biologický systém a trvalo ho dopĺňať novými poznatkami a skúsenosťami. Z uvedeného vyplýva, že sa vo výrobe často nezaobíde bez primeranej improvizácie, založenej na vlastnej skúsenosti, poznaní svojho výrobného prostredia a v čoraz väčšom umení odhadnúť charakter ročníka.
VIERA UVÍROVÁ
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Ved sa necudujme Jun 2017 bol najteplejsi za posledne roky http://spravy.pozri.sk/clanok/jun-bol-na-slovensku-druhy-najteplejsi-v-historii-merani-rekordny-ostava-rok-2003/1148725
A potom, ze globalne oteplenie neexistuje. Ono odhadovat rocniky je sice super, ale agronom potrebuje urodu a tym aj peniaze kazdy rok. Mozno by to chcelo nejake zavlazovacie systemi tu vsak vidim problem v cene za ktore sa predavaju vypestovane suroviny. Ked je cena nizka tazko sa investuje do techniky