Seniori často spomínajú na minulé obdobie, porovnávajú ho so súčasnosťou. Majú životné skúsenosti, ktoré chcú odovzdať mladej generácii. Nájsť spoločný postup je zložité, vyžaduje si to obojstrannú ústretovosť a porozumenie. V tomto príspevku sa chcem aj pri príležitosti výstavy AGROKOMPLEX v Nitre obzrieť na vývoj slovenského vidieka a najmä poľnohospodárstva po “nežnej revolúcii“.
Tieto spomienky mi prišli na um pri nedávnej ceste do Štrasburgu, kde som mal možnosť navštíviť zasadnutie Európskeho parlamentu a porovnať premeny na Alsaskej vínnej ceste a pod Malými Karpatmi za štvrťstoročie.
Začiatkom deväťdesiatych rokov som viackrát cestoval do Štrasburgu, kde bolo sídlo Európskeho zväzu vidieckej turistiky (EUROGITES). Ako zakladateľ a súčasne predseda som zastupoval Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky (SZVTA) na zasadnutiach EUROGITES.
Impulz z Alsaska
Hostitelia nám pripravili zaujímavý program; mali sme možnosť vidieť mestečká a obce, ktoré ponúkali turistom možnosti oddychu, poučenia i zábavy na Alsaskej vínnej ceste. Získané poznatky boli impulzom pre založenie Malokarpatskej vinnej cesty.
Malokarpatská vínna cesta vznikla v roku 1996. V priebehu existencie napomohla ekonomickému rozvoju regiónu pod Malými Karpatmi. Malokarpatskí vinohradníci sa dostali do povedomia mestského obyvateľstva. Získali najvyššie svetové ocenenia za kvalitu vína, čo dokumentuje pozitívne premeny v kvalite poľnohospodárskych produktov na slovenskom vidieku. Škoda však, že na rozdiel od vinárov sa ostatné odvetvia agrárneho rezortu na Slovensku v kvalite a kvantite nezaradili medzi svetovú elitu.
Žiaľ, sme svedkami i negatívnych zmien ako je pokles rastlinnej a živočíšnej výroby. Tézy, že poľnohospodárstvo nepotrebujeme, a lacné potraviny si dovezieme zo zahraničia, sa naplnili. Dnes dovážame až 60 percent potravín zo zahraničia.
Pred „nežnou“ sme mali modernú poľnohospodársku veľkovýrobu, ktorá dokázala zabezpečiť sebestačnosť pre svojich obyvateľov. Slovenský vidiek vtedy zaznamenal rast životnej úrovne, poľnohospodárske družstvá zabezpečili prácu pre viac ako 350 tisíc pracovníkov; dnes pracuje v agrárnom rezorte iba 50 tisíc pracovníkov. Mladí, vzdelaní pracovníci odchádzajú za prácou do zahraničia podobne ako v tridsiatych rokoch minulého storočia, v čase hospodárskej krízy.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
