Dnes vám chceme predstaviť jedného z úspešných podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorý napriek tomu, že sa vyučil v technickom odbore a hospodáriť na pôde začal skoro v tridsiatich rokoch svojho života, patrí medzi priekopníkov v pestovaní zemiakov na južnom Slovensku. O názory na dianie v poľnohospodárstve, špecifikách podnikania na pôde sme sa porozprávali so Zdeňkom Černayom zo Senca, ktorého v tomto roku v súťaži Top Agro Slovensko opäť vyhodnotili ako jedného z troch najlepšie hospodáriacich súkromných roľníkov.
Z. Černay nevyrastal vo výlučne roľníckej rodine – mama pochádzala z východného Slovenska z rodiny železničiara, zato starý otec a otec pracovali v poľnohospodárstve a práve oni, ako uvádza, mu vštepili vzťah k pôde.
„Začínal som pred 25 rokmi – presne tak dlho som samostatne hospodáriaci roľník. V tej dobe bolo všetko oveľa jednoduchšie ako je tomu teraz. Ľahšie sa dalo dostať k pôde, bola lacnejšia pracovná sila, nebolo také daňové zaťaženie, nájomné, odvody,“ priblížil vstup do podnikania Z. Černay, ktorý ešte v roku 1986 začal s pestovaním cesnaku a po rozdelení štátu aj s pestovaním zemiakov. Aj preto bol až nečakane dobre pripravený na podnikanie.
Pri porovnaní svojho štartu do podnikania s tým, aké podmienky majú dnes mladí začínajúci farmári, je skeptický: „Napriek podpore, ktorú dostanú (samozrejme nie všetci), nemajú šancu, aby sa v dnešnom systéme presadili. Ak by aj pôdu mali, musia si nakúpiť poľnohospodársku techniku, ktorá je veľmi drahá. Navyše, musia uniesť daňové zaťaženie fyzických osôb (SHR) a k tomu zdravotné poistenie z neobmedzeného príjmu. Ako to má zvládnuť začínajúci farmár? Čudujem sa, že sa nad týmto nikto z kompetentných vrátane poľnohospodárskej komory nepozastavuje.“
Spolieha sa na seba
Z. Černay začínal na dvoch hektároch pôdy, dnes obhospodaruje 1660 hektárov nachádzajúce sa v katastroch mesta Senec a okolitých obcí. Jeho farma je vybavená najmodernejšou technikou, ktorú najmä v začiatkoch nakupoval cez podporné programy a fondy. Avšak posledných päť rokov akékoľvek investície, či stavbu veľkokapacitných hál realizuje z vlastných zdrojov, k čomu dodáva: „považujem za človeka s určitými zásadami a nespolieham sa na projekty EÚ.“ Tým posledným dôvodom bol v minulom roku podaný projekt týkajúci sa revitalizácie závlahovej sústavy, na ktorý doteraz nedostal odpoveď.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
