Dňa 26. októbra 2017 sa v Art Jazz Gallery Kursalonu v Piešťanoch v rámci Vedeckej kaviarne s podtitulom „Veda v Centre“ uskutočnilo už tradične ďalšie zaujímavé podujatie tentoraz na tému: „Zdravé strukoviny“. Pozvanie prijala a hosťom bola Ing. Michaela Benková, PhD., poverená vedením Génovej banky SR a dlhoročná vedecká pracovníčka Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) – Výskumného ústavu rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch v oblasti genetických zdrojov.
Výživné a lacné
Fazuľa, hrach, šošovica, cícer, hrachor, bôb či sója... ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa na Slovensku konzumovali veľmi často, najmä vo forme polievok a prívarkov. Nie každý si mohol dovoliť denne konzumovať mäso, preto boli vítaným zdrojom bielkovín, potravinovej vlákniny, minerálnych látok, vitamínov a mnohých iných benefitných fytochemikálií. Potom však nastalo obdobie, kedy sme začali uprednostňovať modernejšie potraviny a strukoviny sa z našich stolov vytrácali. Pritom sú zdravé, výživné, lacné, chutné... Aj napriek všetkým týmto pozitívnym prívlastkom sa na našom tanieri neobjavujú tak často, ako by sa mali. Podľa odborníkov by v našom jedálničku mali figurovať najmenej dva až trikrát do týždňa. Význam strukovín podporilo v minulom roku dokonca aj Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, ktoré rok 2016 vyhlásilo za Medzinárodný rok strukovín so sloganom: „Výživné zrná pre trvalo udržateľnú budúcnosť."
Prím má hrach, fazuľa a šošovica
„Podiel strukovín v Európe je úplne iný ako je vo svete. Na starom kontinente sa najviac pestuje hrach, nasleduje bôb, fazuľa, cícer a šošovica. Vo svete je to naopak - najväčší podiel tvorí fazuľa, nasleduje cícer a šošovica, menej sa pestuje hrach a bôb. Na Slovensku má pestovanie strukovín dlhoročnú tradíciu - z hlavných strukovín sa pestovali hlavne hrach, fazuľa, šošovica, cícer, bôb, vika, lupina a peluška,“ konštatovala v úvode svojej prednášky Ing. M. Benková, PhD.
Ako ďalej uviedla, "napriek ich nesporným prednostiam či už v humánnej výžive, vo výžive hospodárskych zvierat alebo na zvyšovanie pôdnej úrodnosti, sa v posledných rokoch dostali na okraj záujmu.“ Dôkazom toho je, že za posledných dvadsať rokov poklesla pestovateľská výmera až o 50 percent. Problémom podľa Ing. M. Benkovej, PhD. je koncepcia poľnohospodárskej výroby, nižšia rentabilita pestovania, nezáujem o ich spracovanie, neustále redukovanie živočíšnej výroby, následkom čoho sa strukoviny postupne presunuli do záhrad pestovateľov na vidieku.
„Situácia v spotrebe strukovín je veľmi zlá,“ konštatovala ďalej Ing. M. Benková, PhD. Odborníci odporúčajú skonzumovať na osobu za rok 3,8 až 5 kg strukovín. Na Slovensku je to len 2 kg a v Európe sa spotrebuje 3,5 kg.
Pozitíva aj negatíva pestovania
Z množstva pozitívnych, dobre známych vlastností vyplývajúcich z ich pestovania je nanajvýš aktuálnou zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny tým, že zásobujú pôdu dusíkom a ovplyvňujú pôdnu biodiverzitu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
