Hnojením sa rozumie doplňovanie živín do pôdy. Súčasne dochádza k zlepšeniu fyzikálnych, chemických aj biologických vlastností pôdy. Z technologického hľadiska je hnojenie charakterizované primerane rovnomerným rozdelením hnojív na povrchu poľa alebo trvalých trávnych porastov, prípadne ich zapracovanie do určitej hĺbky, čo záleží od vlastností hnojiva a postupu ďalšieho spracovania pôdy.
Dôraz na ekonomiku aj ekológiu
Z technologického hľadiska aplikovanie hnojív na pôdu alebo do pôdy môže prebiehať buď tzv. núteným rozhadzovaním, alebo gravitačným spôsobom. Pri nútenom spôsobe sa hnojivo rozptyľuje vplyvom udelenej mu kinetickej energie najmä využitím odstredivej sily (odstredivé rozhadzovače), alebo silným prúdom vzduchu (pneumatické rozhadzovače). Pri gravitačnom spôsobe hnojivo padá vplyvom gravitácie na zem, pričom pracovný záber stroja je menší alebo rovný konštrukčnej šírke aplikačného stroja. Rozhadzovače priemyselných hnojív pracujúce napríklad na princípe vyhŕňania hnojiva (gravitačné rozhadzovače) nachádzajú najširšie uplatnenie v komunálnom sektore, prípadne pri pestovaní špeciálnych plodín a trvalých kultúr. S týmto princípom aplikácie sa však môžeme stretnúť aj pri riešení niektorých aplikátorov využívaných pri vápnení pôd.
Na aplikáciu hnojív je hlavne v posledných rokoch kladený veľký dôraz z dvoch základných dôvodov - ekonomických a ekologických. Dnes si už žiadny podnik nemôže dovoliť veľkorysé dávkovanie hnojív tzv. „uniformne“ na celej obhospodarovanej výmere, ale skôr sa pristupuje k ich presnej aplikácii podľa potreby rastlín. V praxi to znamená, že živiny sa dodávajú do pôdy podľa skutočnej potreby podľa plánov hnojenia a v niektorých prípadoch s využitím technológie precízneho poľnohospodárstva podľa aplikačných máp. Veľmi dôležité je tiež dodržiavanie pracovných záberov tak, aby nedochádzalo k zbytočnému prekrývaniu prejazdov, kedy vznikajú prehnojené miesta, ktoré sa neskôr prejavia tak vyšším poliehaním porastu na takomto mieste, ako aj zvýšenými nákladmi na hnojenie. Chyby pri aplikácii hnojív môžu súčasne viesť k výraznému poškodeniu životného prostredia. Už v predchádzajúcich rokoch preto bola uvedená do praxe „Nitrátová smernica“, v ktorej sú vymedzené tzv. zraniteľné oblasti s určitou reguláciou pri hnojení. Nevyhnutnou súčasťou rozhadzovačov priemyselných hnojív sa preto stávajú systémy pre tzv. hraničné hnojenie, ktoré zamedzujú distribúcii hnojív za hranice pozemku. V prípade rozhadzovania hnojív na veľmi úzkom poli možno u niektorých rozhadzovačov aktivovať hraničné hnojenie na obe strany.
Aktuálne vývojové trendy
Stav súčasnej techniky pre hnojenie tuhými priemyselnými hnojivami je možné jednoducho charakterizovať ako jednoznačnú „nadvládu“ strojov vybavených dvojkotúčovým odstredivým mechanizmom. Tento mechanizmus sa vďaka intenzívnemu firemnému aj univerzitnému výskumu dostal na veľmi vysokú technickú úroveň. Stroje od vedúcich výrobcov dovoľujú aplikáciu takmer všetkých druhov hnojív s veľmi vysokou presnosťou do pracovnej šírky záberu približne 24 metrov a pri hnojivách s veľmi dobrou aplikovateľnosťou sú dosahované zábery presahujúce 36 metrov (podľa údajov niektorých výrobcov môžu pracovné zábery atakovať až hranicu 50 metrov).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
