Vinohradnícka oblasť Tokaj na východnom Slovensku svojou legislatívne vymedzenou výmerou 908,77 hektára je najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Na druhej strane má ale najbohatšiu históriu. Tokaj patrí medzi najstaršie vinárske a vinohradnícke oblasti, a je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodných sladkých vín.
Tokaj predstavuje tradície a komplex unikátnych národných prírodných a kultúrnych pamiatok, siahajúcich až do 13. storočia. Už uhorský kronikár Anonymus a Z. Balász v knihe Des Buch von Ungernwein píšu, že keď maďarské kmene v posledných vlnách sťahovania osídľovali územie Tokaj, nachádzali už starými Slovanmi vysadené vinohrady.
Prvá zmienka o tokajskej oblasti je z roku 1248, kedy kráľ Belo IV. daroval vinicu a domček pri Sarospataku Levočskému opátstvu. Kraj bol po tatárskych vpádoch spustošený a vyľudnený, preto kráľ Belo IV. región kolonizoval talianskymi osadníkmi z oblasti Bara a Formini. Títo priniesli aj novú odrodu Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter. Prvé písomné doklady o výrobe tokajského vína v obciach Viničky a Malá Tŕňa sú tiež z 13. storočia.
Tufové pivnice ako úkryty
Túto pradávnu históriu dokumentujú aj atraktívne staré stredoveké pivnice, vybudované v sopečných tufových vyvreninách v hĺbke 8 až 16 metrov. Niektoré pivnice dosahujú dĺžku niekoľko sto metrov. Vtedajší obyvatelia tufové pivnice budovali najprv ako ochranné úkryty, neskôr aj príbytky v období tureckých vpádov v 16. storočí, ale aj počas povstania Františka II. Rákociho, ktorý sa paradoxne narodil práve v obci Borša v tokajskej lokalite. Postupne však - aj napriek takejto ťažkej ochrannej forme - práve dlhotrvajúce vojenské udalosti spôsobili postupné vyľudňovanie tokajskej oblasti.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
