Zloženie pôd sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou a premen1ivosťou a je podmienené zvetrávaním hornín a minerálov v pôdotvornom procese. Od toho z akých hornín sa pôda vyvinula, závisí aj jej základný obsah živín. Od materskej horniny závisí pôdna reakcia a obsah mikroelementov. Základné minerálne živiny ako dusík, fosfor a draslík sú spravidla v minime a pre intenzívne pestovanie plodín ich treba pravidelne dodávať.
Zdroj živín a ich význam
Minerálne hnojivá sú pre poľnohospodárske plodiny buď zdrojom živín, alebo pôsobia nepriamo na ich rast a vývin, úrodu, kvalitu a na pôdnu úrodnosť. Mikrohnojivá sú chemické zlúčeniny, ktoré obsahujú buď jeden alebo niekoľko mikroelementov potrebných pre správne fungovanie fyziologických procesov rastlín, udržanie zdravotného stavu, alebo kvality výslednej produkcie.
Jedným z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín je dusík. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo nitrátov. Bôbovité rastliny dokážu využívať dusík v čistej forme z ovzdušia prostredníctvom hrčkotvorných baktérií. Rastliny majú veľkú spotrebu dusíka, preto ich treba pravidelne zásobovať dusíkom, samozrejme v dávkach úmerným k ostatným dodávaným živinám. Dusík je v pôdnom profile veľmi pohyblivý a môže sa vyplavovať do podzemných a povrchových vôd. Platí základná zásada že dusíkom vždy hnojíme plodinu a nie pôdu. Musí byť teda zabezpečený jeho okamžitý odber koreňovým systémom. Navyše celkovú dávku dusíka delíme na niekoľko menších, aby túto živinu mohli plodiny čo najviac využiť.
Fosfor - je dôležitý najmä pre tvorbu plodov, preto ho tiež rastliny najviac potrebujú v období nasadzovania plodov. Fosfor pôsobí opačne ako dusík, lebo skracuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosforu musí byť vyvážené, pretože pri nedostatku fosforu sa začne prejavovať dusík, ako by ho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu.
Na rozdiel od iných živín rastlina ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako chlorózou - blednutím pletív rastlín. Horčík potrebujú rastliny najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne prijímanie. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov, semien.
Rastliny majú rozdielnu spotrebu síry. Z poľných plodín majú vysoké nároky na síru najmä olejniny (repka). Železo je potrebné pri tvorbe chlorofylu a pri ďalších životných pochodoch rastlín. Rastliny ho však potrebujú len veľmi malé množstvo, ktoré však zvyčajne stačí pokryť prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok sa prejavuje nedostatkom listovej zelene, takže rastliny blednú.
Zo stopových prvkov najmä bór
Zo stopových prvkov má veľký význam najmä bór, predovšetkým pre strukoviny, repu cukrovú a zemiaky, ale aj pre správny vývin ostatných rastlín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
