Digestát po výrobe bioplynu v moderných bioplynových staniciach, vzhľadom na obsah zvyškovej organickej hmoty už nie je hnojivo čisto organické, ale hnojivo organominerálne. V minulosti „na kolene“ budované bioplynky mali značné technologické rezervy vo využívaní vstupného substrátu a preto značná časť živín a organického podielu končila v biokale – digestáte.
Organominerálne hnojivo
Ak má byť digestát označený za organické hnojivo, musí spĺňať základnú požiadavku, musí byť ľahko mikrobiálne rozložiteľný. To znamená, že musí byť schopný rýchlo uvoľniť potrebnú energiu pre pôdne mikroorganizmy, ktorá sa využije v procese humifikácie. Ďalšou mineralizáciou organickej hmoty dochádza k sprístupňovaniu minerálnych prvkov priamo využiteľných v produkčnom procese poľných plodín. Ak sa totiž organické látky oxidačne nerozkladajú, nemôžu uvoľňovať ani minerálne živiny. Keď sa ako vstupný substrát pri výrobe bioplynu používajú exkrementy hospodárskych zvierat, práve tú najlabilnejšiu frakciu organickej hmoty krmív už využijú zvieratá. Menej labilné frakcie výkalov sa rozložia anaeróbnou digesciou pri výrobe bioplynu a do pôdy k hnojeniu ostáva v digestáte už len stabilná, relatívne ťažko rozložiteľná organická hmota. Tento organický zvyšok po výrobe bioplynu je tým stabilnejší, čím dokonalejšie bioplynová stanica pracuje. Digestát z bioplynových staníc preto považujeme v súčasnosti jednoznačne za organominerálne hnojivo.
Rozhoduje vstupný materiál
Zloženie digestátu je závislé na vstupnom materiály. Oproti substrátu použitému na výrobu bioplynu má nižšie množstvo živín a organických látok. Z toho vyplýva nižší pomer uhlíka k dusíku (10:1) a vyšší obsah účinného amoniakálneho dusíka. Zvyšok po mokrej fermentácii substrátu je tekutý s obsahom sušiny medzi 6 až 10 percentami. Odstreďovaním digestátu – biokalu môžeme získať kvapalinu (fugát),v ktorej je obsah sušiny okolo jedného percenta a tuhý separát s obsahom sušiny okolo 30 percent.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
