Rozmnožovanie vtákov v prírode, v prípade pôvodných druhov je sezónne, viazané na jar, kedy sú priaznivé klimatické a výživové podmienky pre znášku vajec a mláďatá sa liahnu do ideálneho životného prostredia.
Poznaním biológie reprodukcie zdomácnených druhov vtákov - hydiny a vplyvom premyslenej plemenárskej práce, zlepšovaním chovateľských podmienok boli vyšľachtené výkonné typy a hybridy, ktoré dosahujú vysokú úžitkovosť v reprodukcii alebo produkcii hlavných hydinových produktov – konzumných vajíčok a mäse a perí hydiny.
Potenciálna schopnosť v reprodukcii hydiny je najvyššia zo všetkých hospodárskych zvierat, pretože je daná počtom oplodnenia schopných vajíčok. Vaječník sliepky má 3- až 6-tisíc vajíčok a ak sa z nich počas života ovuluje a oplodní 10 - 15 %, tak to predstavuje potomstvo 3- až 4,5-tisíc jedincov. No skutočná plodnosť je oveľa nižšia, pretože nosnice v chove znižujú znášku a z chovateľského a ekonomického hľadiska sa chovajú nosnice jeden, ojedinele viac rokov (sliepky, morky, kačice a husi). Preto sa pri hydine nevyužíva dlhovekosť. Vyraďujú sa z reprodukcie oveľa skôr ako sa táto prirodzene ukončí. Napríklad pri sliepke - ak v 1. roku je znáška braná ako 100 %, v 2. znáškovom cykle je to o 15 až 20 % menej, v 3. a ďalších cykloch klesá o 10 - 12 %, takže v prirodzenom kŕdli bez brakovania môžeme mať 1- až 8-ročné sliepky, ktoré majú nejakú znášku.
Snaha chovateľov je zvyšovať plodnosť hydiny a udržať ju na vysokej úrovni. Avšak prirodzene vekom zvierat sa ich potenčná reprodukčná schopnosť znižuje. Požiadavky na zvyšovanie produkcie musia odpovedať genofondu zvierat, ako aj podmienkam chovu. Pritom sa uplatnia len populácie s výbornou konštitúciou, schopné sa vyrovnať stresovým faktorom, ktoré vysoká produkcia a nové pretechnizované podmienky prinášajú. Zvieratá ako ochrannú reakciu na stresové záťaže, ktoré narušia ich vnútornú rovnováhu organizmu, reagujú znížením plodnosti.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 7.
