Za veľkú hrozbu považuje africký mor ošípaných (AMO) Julián Škerlík, konateľ firmy, ktorá vlastní farmy na chov ošípaných v Kamenici nad Cirochou a v Topoľovke neďaleko Humenného. Jednou z vysoko rizikových zón je totiž aj hranica s Ukrajinou. Podľa Škerlíka by mali v prípade zistenia nákazy v blízkosti fariem veľké problémy s exportom.
"U nás 95 % produkcie ide do zahraničia, do Poľska, Maďarska alebo Rumunska," uviedol pre TASR. Každý týždeň musia vyviezť 1200 až 1500 odstavčiat, za minulý rok ich z oboch fariem vyexpedovali necelých 70.000. "To má cyklus, my to nemáme kde dávať, čiže ten kolobeh musí byť," doplnil.
Usilujú sa, aby sa nákaza nedostala do chovu. Obávajú sa aj blízkeho výskytu nákazy do desiatich kilometrov. "Budú nás po prvé monitorovať, ale či z obchodného hľadiska naši klienti budú mať záujem ďalej nakupovať, to nikto teraz nevie, čiže to je pre nás ďalšia veľká hrozba," zdôraznil. Pokiaľ by sa nákaza dostala priamo do chovu, podľa Škerlíka by mohlo dôjsť aj k celej jeho likvidácii. "Spolu máme okolo 2700 prasníc," spresnil s tým, že o prácu by prišlo 45 ľudí.
"Potrebujeme, aby to poľovníci vystrieľali, lebo keď oni to nevystrieľajú a príde ten africký mor ošípaných a je to otázka času, kedy asi, lebo tak sa to rozširuje, tak to zničí im diviakov a nebudú mať aj tak čo strieľať," upozornil.
Ako TASR informovala vedúca Obvodnej poľovníckej komory v Humennom Silvia Perinajová, poľovníci sa riadia Národným kontrolným programom (NKP) pre africký mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2018. Podľa neho majú vykonávať celoročný intenzívny lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie.
"Sú však viazaní plánom chovu a lovu schváleným okresným úradom, avšak, keď ho naplnia, môžu požiadať o jeho navýšenie a okresný úrad je povinný im ho schváliť," vysvetlila. Pripomenula, že podľa upraveného NKP už poľovníci nemôžu používať zakázané spôsoby lovu.
"Poľovníci si uvedomujú dôležitosť lovu diviačej zveri, keďže vieme o tejto nákaze v susedných krajinách. Avšak od počiatku ich vždy školíme o nejakej poľovníckej etike, napríklad že diviačice v období hájenia sa nelovia a zrazu chcú od nich úplný opak," upozornila s tým, že potrebujú určitý čas, aby si na to zvykli a začali loviť podľa NKP. V poľovníckej sezóne 2017/2018 bol v okresoch Snina, Medzilaborce a Humenné podľa Perinajovej vykonaný odstrel na 77,3 %.
Ako TASR informoval ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš, na Slovensku zatiaľ výskyt AMO potvrdený nebol. Na Ukrajine sa však podľa neho vyskytuje u voľne žijúcich diviakov i u domácich ošípaných. "Čo sa týka slovenských hraníc, najbližšie bol výskyt 25 kilometrov. My na hraniciach (s Ukrajinou, pozn. TASR) máme veterinárny dozor," uviedol.
Spolu s colníkmi tak kontrolujú dopravné prostriedky, ale aj batožinu či dezinfekciu vozidiel, ktoré prevážajú zvieratá a potraviny. "Sledujeme všetky okresy hraničiace s Ukrajinou, ktoré sú nárazníkovými zónami. Kontrolujeme všetky odstrelené diviaky, domáce ošípané idú na vyšetrenia, aby sme vylúčili akékoľvek zanesenie nákazy, ale ten istý problém je s poľskou hranicou, o trošku lepšie je to s Českou republikou," uzavrel.
(tasr)
