Pšenica ozimná je dlhodobo najrozšírenejšia poľná plodina pestovaná na Slovensku. Tvorba úrody zrna a jej kvalita je počas pomerne dlhej vegetačnej doby ovplyvňovaná celou radou agronomických opatrení medzi ktoré parí výber pozemku, predsejbová príprava pôdy, termín sejby, výber odrody, osevný postup, výber predplodiny, výživa, ochrana proti škodlivým činiteľom a využívanie stimulačných opatrení.
Osevné postupy a výber predplodiny
V súčasnej dobe, kedy sa osevný postup zužuje na pestovanie troch až štyroch plodín s prevahou obilnín, sa väčšina agronómov približuje monokultúrnemu pestovaniu plodín. Pestovanie v monokultúre prináša však určité negatíva a riziká. Pri kvalitnom spracovaní pôdy, organickom hnojení a vhodných ochranných opatreniach môžu byť dosahované pomerne dobré úrody, nutne však za podmienky vyššej úrovne vstupov. Na základe dlhodobých pokusov je potvrdené, že pestovanie v monokultúre sa negatívne odráža na stave pôdy a najmä v prípade, keď nie sú využívané organické formy hnojenia, dochádza ku zhoršovaniu fyzikálnych vlastností pôdy, štruktúry pôdy, k posunu hodnôt pH smerom ku kyslej pôdnej reakcii, zníženiu prístupného fosforu a zasolenia pôdy. Ak sejeme pšenicu ozimnú po obilninách alebo po kukurici, musíme počítať so zvýšeným infekčným tlakom patogénov hlavne prenosných pôdou a pozberovými zvyškami. Porovnaním úrod pšenice ozimnej pestovanej dlhodobo v monokultúre s úrodou dosiahnutou v norfoldskom osevnom postupe bolo zistené, že pri pestovaní pšenice ozimnej v monokultúre bola priemerná úroda organicky nehnojenej kontroly nižšia o 36 - 26 percent pri fungicídne neošetrenom poraste. Pri fungicídne ošetrenom poraste bola úroda znížená v rozsahu 32 - 25 percent. Pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej sa norfoldskému osevnému postupu najviac priblížili úrody pšenice na variantoch, na ktorých bolo uskutočnené organické hnojenie rozdrvenou slamou spolu so zeleným hnojením. Norfoldský osevný postup, ktorý je v dlhodobých pokusoch kontrolným faktorom, je príkladom optimálnej voľby osevného postupu.
Výživa a hnojenie pšenice ozimnej na jeseň
Na jeseň prijíma rastlina pšenice ozimnej relatívne málo živín a cez zimu sa jej príjem úplne zastavuje. Podiel odobraného dusíka na jeseň nie je vyšší ako 12 percent z celkového odberu a preto je zbytočné a neekologické aplikovať vysoké dávky dusíka pred sejbou. Napriek tomu je na jeseň vývoj porastu deficitom dusíka limitovaný. Svoju rolu pri využití dusíka môže zohrávať i nízky obsah fosforu, draslíka, horčíka síry a tiež mikroelementov, ktorých deficit sa môže prejaviť zvlášť na ľahkých pôdach. Koreňový systém pšenice ozimnej na dobrých štruktúrnych pôdach do zimy dosahuje do hĺbky 0,7 – 1,0 meter. Z tohto dôvodu má významnú úlohu pre optimálny rast a vývoj pšenice v jesennom období obsah živín v pôde. Nedostatok živín sa zvlášť prejavuje obmedzením metabolických procesov, ktorých výsledkom sú slabé a zle odnožené rastliny, ktoré pri silnejších zimách vymŕzajú.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
