Výroba sladu v Leviciach v tomto roku odštartuje svoju 45 sezónu. Prvý skúšobný slad bol vyrobený v roku 1973. Celoročná kapacita výroby vtedy predstavovala 30 000 ton sladu s uplatnením na tú dobu najmodernejšej technológie tzv. posuvných hromád. Keďže v tom čase neboli rozšírené sladovnícke a pivovarnícke technológie, slad sa vyvážal do celého sveta vrátane zámoria. Z pohľadu histórie sa preto môžeme právom považovať za sladovnícku veľmoc, pričom o slad z Levíc, najmä po registrovaní chránenej zemepisnej oblasti v roku 2016, je dnes veľký záujem.
Počas svojej existencie si Levická sladovňa prešla turbulentnými obdobiami spojenými jednak so spoločenskými zmenami a vystriedaním viacerých vlastníkov. Pozitívny obrat nastal koncom 90. rokov minulého storočia, kedy svojimi aktivitami do Sladovne vstúpila spoločnosť Osivo, a. s., ktorá v rámci podpory vlastných osív začala obchodovať so sladom ako na domácom tak na zahraničných trhoch. Skúsenosti s pestovaním sladovníckeho jačmeňa spolu s jeho spracovaním a obchodovaním s priaznivou odozvou na trhu primälo predstavenstvo spoločnosti k rozsiahlym investíciám do technologického zariadenia Sladovne v Leviciach. „Posuvné hromady, ktoré boli v začiatkoch sladovne veľmi moderná technológia, sme v roku 2004 nahradili Saladinovými skriňami,“ uviedol k investíciám Ing. Ján Lupták, riaditeľ sladovne. Rekonštrukcia výroby pokračovala do roku 2009 s nastavením kapacity výroby na 18 až 20 tisíc ton sladu. Celkové investície do modernizácie výroby dosiahli takmer 6 miliónov euro, týkali sa predovšetkým plnoautomatickej technológie hvozdenia a sušenia sladu.
„Levický slad“
Výnimočnosť podmienok a rovnako aj dlhoročné skúsenosti s pestovaním sladovníckeho jačmeňa v levickej oblasti viedlo predstavenstvo spoločnosti zaoberať sa myšlienkou registrácie chráneného zemepisného označenia (CHZO) Levický slad. „Hľadali sme totiž niečo, čo nášmu sladu pridá hodnotu a jedinečnosť,“ objasnil J. Lupták. Tiež kvalita a dobrá povesť Levického sladu z minulosti, potvrdená vývozom do viacerých európskych štátov ako aj do krajín ďalších štyroch kontinentov, urýchlila rozhodnutie získať značku CHZO pre Levický slad. „Považovali sme to za dôležité, nielen ako reklamu pre spoločnosť OSIVO, ale hlavne propagáciu úspešného produktu a samotného regiónu zároveň,“ dodal k uvedenému.
Na základe prijatého rozhodnutia v roku 2010 bola podaná žiadosť a až 27. apríla 2016 vykonávajúcim nariadením komisie EU č. 2016/658 vstúpil Levický slad do registra chránených zemepisných označení. Týmto značka Levický slad ako prvá a jediná v tejto kategórii získala ochranu EU.
Pestovateľská oblasť pre „Levický slad“ je vymedzená pohorím Považského Inovca. Východ a juh oblasti zo západného smeru tvorí Krivánsky potok, rieky Ipeľ a Dunaj po obec Žitava. Západ oblasti z južného smeru je tvorená obcami Žitava, Marcelová, Svätý Peter, Pavlov Dvor, Nesvady a Komoča po rieku Váh pri obci Dedina Mládeže a rieka Váh po úroveň Holého vrchu pohoria Považský Inovec.
Vzťahy
„V minulom roku sa nám podarilo vyrobiť a predať všetok vyrobený slad, čomu sa tešíme. Avšak našim cieľom je medziročne zvyšovať výrobu a predaj sladu a dosiahnuť tak využitie sladovne na plnú výrobnú kapacitu,“ uviedol k výrobe J. Lupták.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
