Ekonomika núti chovateľov k produkcii lacných a zároveň kvalitných produktov. Zásadným opatrením, ako znížiť náklady na takúto produkciu a zaistiť pritom produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat bolo pred časom rýchle rozhodnutie opustiť dožívajúce väzné systémy ustajnenia dobytka a najmä kráv s dojením na stojisku.
To znamenalo, že pôvodné typové dvoj- a štvorradové väzné kravíny boli zmenené vhodnými stavebnými úpravami na komfortnejšie maštale, s technológiou voľného ustajnenia. Stovky takých stajní boli v 90. rokoch s väčším či menším úspechom a efektom vybudované. Početné ďalšie väzné maštale, ale tiež už morálne i fyzicky zastarané rekonštruované maštale, na nejaké zásadné či drobné stavebné úpravy čakajú.
Aj v tomto období sa totiž zodpovedný chovateľ rozhoduje o budúcich výrobných nákladoch, a tým aj o výhľadovej ekonomike a rentabilite celého chovu. Starostlivou a podrobnou prípravou sa možno vyhnúť nedostatkom, ktoré sa pri jej podcenení alebo úplnej absencii často objavia až po uvedení stavby do prevádzky.
Pri pohľade na súčasný stav investičnej výstavby pre všetky kategórie hovädzieho dobytka je zrejmé, že viac než z troch štvrtín prevažujú novostavby. Rekonštrukcie sa v priebehu posledných 10 rokov dostávajú do pozadia, pretože striktné požiadavky na welfare, čo sa týka kubatúry, mernej plochy, osvetlenia a ďalších kritérií, len veľmi sporadicky môžu viesť ku spokojnosti zvierat i personálu. Avšak existujú desiatky takto rekonštruovaných stajní z 90. rokov, ktoré už fyzicky a morálne zostarli natoľko, že viac škodia než prinášajú úžitok. Čo s týmito stajňami robiť, ako ich i naďalej využívať? Je možné ich ešte nejako využívať? Je možné s nimi počítať pre ustajnenie či iné účely?
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 12.
