Opäť sme sa mohli presvedčiť, že človekom neovplyvniteľný faktor – klimatické pomery aj v tomto vegetačnom období výrazne ovplyvnili stav porastov repky olejky. Ďalším, ťažko ovplyvniteľným faktorom je vysoká zver a diviaky, ktoré dokážu porasty repky (a nie len repky) úplne zdecimovať, takže dochádza k výraznému poškodeniu porastov a v mnohých prípadoch dochádza až k vyorávkam. Pri monitoringu porastov sme sa stretli aj s výrazným poškodením porastov repky olejky hrabošmi.
Výsledky inventarizácie
Na porastoch repky sme počas inventarizácie zisťovali počet rastlín na meter štvorcový, hrúbku koreňového kŕčka, dĺžku koreňa, počet listov, zdravotný stav, zaburinenosť a celkový stav repkových lokalít.
V priemere za celú SR bola zistená hustota porastu 26,3 rastlín na meter štvorcový, čo je o 4,3 percenta menej v porovnaní s počtom rastlín zisteným na jeseň 2017. Pokles hustoty rastlín bol spôsobený pravdepodobne vyhnitím repiek (vplyvom nadmerných zrážok a následných holomrazov), ktorých koreňové kŕčky a korene boli poškodené jednak fómovou hnilobou, kvetárkou kapustovou a krytonosom kapustovým.
Pri inventarizácii sa na väčšine lokalít počet rastlín pohyboval v rozmedzí od 20 – 40 kusov na meter štvorcový (63 percent), našli sme aj porasty s počtom nad 50 ks rastlín na meter štvorcový. Najnižší zistený počet rastlín bol 15 kusov na meter štvorcový. Schopnosť takéhoto porastu priniesť dobrú úrodu závisí hlavne od toho, v akom zdravotnom stave sa repky nachádzajú, rovnomernosti ich rozmiestnenia na ploche a od agrotechnických zásahov už od skorej jari (výživa, a dokonale zvládnutá pesticídna ochrana).
Hrúbka koreňového kŕčka bola ovplyvnená teplotne nadpriemerným zimným obdobím, vďaka ktorému mohla repka dlhé obdobie vegetovať. Nameraná hodnota v rámci Slovenskej republiky - 13 milimetrov je o 19 percent vyššia v porovnaní s jesenným monitoringom.
Hodnotu tohto znaku pod 8 milimetrov malo 8,2 percenta porastov, od 8 do 15 milimetrov - 67,2 percenta a nad 15 milimetrov 24,6 percenta sledovaných porastov. Dĺžka koreňa bola v mnohých prípadoch ovplyvnená prípravou pôdy. Na sledovaných porastoch sme zaznamenali priemernú dĺžku koreňa 180,3 milimetra, pričom na niektorých porastoch dosahovala 130 milimetrov, čo bola najkratšia nameraná priemerná dĺžka koreňa v rámci jednej lokality, ale našli sa aj porasty s priemernou dĺžkou 253 milimetrov. V posledných rokoch sa stále častejšie stretávame so sejbou repky do pôdy spracovanej minimalizačnou technológiou, dokonca aj pôdoochrannou technológiou.
Najnižší počet listov sme zistili v Banskobystrickom, Žilinskom, Prešovskom kraji, v ostatných krajoch boli na viacerých porastoch repky s vytvorenými bočnými vetvami.
Zdravotný stav
Pri jesennom monitoringu sme zaznamenali uspokojivý zdravotný stav repky ozimnej.
Teplý december a január jej vytvorili podmienky, za ktorých stále vegetovala a pri jarnom – marcovom monitoringu sme na repkách, pri ktorých došlo k predlžovaniu vegetačného vrcholu počas decembra a januára, našli už založené kvetenstvo. Vplyv marcových mrazov sa na vyvinutejšom kvetenstve prejavil zmrznutím a opadnutím viac vyvinutých púčikov v kvetenstve (zistili sme pri prehliadke takýchto porastov 6. apríla 2018).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
