Populáciám raticovej zveri prospieva veľkoplošné hospodárenie na poliach, prevládajúce druhy poľnohospodárskych plodín, mierne zimy a aj celoročné prikrmovanie v revíroch. Pri všetkých druhoch raticovej zveri zaznamenávame predovšetkým premnoženie samíc a nedostatočný odlov prírastku. Výsledkom sú z roka na rok stúpajúce škody na poľných, ale aj lesných kultúrach. Aj preto treba v revíroch pristúpiť k radikálnym opatreniam, ktoré pomôžu tento stav zvrátiť. O tejto pomerne rozsiahlej problematike sme sa preto porozprávali s PaedDr. Imrichom Šubom, PhD., riaditeľom Kancelárie Slovenskej poľovníckej komory (SPK).
TV Roľnícke noviny
Aké sú ciele moderného poľovníctva u nás?
Medzinárodná únia pre ochranu a zachovanie prírody IUCN deklarovala, že poľovníctvo je súčasťou a zložkou ochrany prírody a krajiny. Čo je veľmi dôležité, Slovensko uvedenú deklaráciu podpísalo a pridalo sa tak k ďalším 88 krajinám. Jej prioritou je aktívna ochrana prírody. Poľovníci sa celoročne starajú o zver a štát im umožňuje na základe určitých pravidiel, aby zver lovili. Poľovníctvo je kombinácia lásky k prírode a pôžitkov, ktoré nám príroda poskytuje.
V lesnom a poľnom ekosystéme sa profilujú dva čiastočne protichodné záujmy vyvolávajúce polemiku: záujmom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva je zvyšovanie ekonomickej efektivity a kvality, záujmom poľovníctva je udržanie početných stavov a zvyšovanie trofejovej kvality zveri. Na mieste je preto analýza príčin vzniku škôd. Kde ich vidíte Vy z pohľadu SPK? Sú podhodnotené reálne stavy zveri?
Chcem povedať, že sám sa cítim byť tiež poľnohospodárom, keďže hospodárim na 40 hektároch pôdy, navyše pochádzam z rodiny poľnohospodára. My, ako poľovníci sme odkázaní na spoluprácu s poľnohospodármi. Problémy vidím najmä vo vzájomnej komunikácii. Zvlášť, ak sa problém, ktorý je regionálny, zovšeobecňuje na celé Slovensko. Z pohľadu škôd sú najproblematickejšie okresy Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Rimavská Sobota a Lučenec, avšak stav sa zhoršuje aj na severe krajiny v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku. Čo sa týka absolútnej príčiny, naši odborní pracovníci v kancelárii ako aj odborné komisie priebežne analyzujú situáciu v plnení plánov chovu a lovu. Poľovníci plnia plány lovu blízko 100 percent, dokonca v prípade diviačej zveri - špeciálne kvôli klasickému a africkému moru ošípaných, kde sú potrebné navýšenia lovu, sú plány plnené na úrovni 160 až 170 percent. Plány lovu schvaľuje a ich plnenie kontroluje štátna správa poľovníctva, pozemkové a lesné odbory príslušných okresných úradov, mimoriadne opatrenia vydáva a kontroluje štátna veterinárna a potravinová správa. Z pohľadu poľovníkov, ak by sa tieto plány neplnili, môžu byť postihnutí vysokou finančnou sankciou, ktorú môžu uložiť orgány štátnej správy. Ako však dobre viem, takáto sankcia nebola udelená od kedy máme v platnosti nový Zákon o poľovníctve. V regiónoch, ktoré som spomenul, je nutné loviť viac.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
