Pri príležitosti prvých osláv Svetového dňa včiel zorganizovala v Ľubľane Slovinská republika medzinárodnú ministerskú konferenciu o dôležitosti včiel a iných opeľovačov pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť. Slovenskú republiku zastupovala vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
„Každá tretia lyžica jedla závisí od opeľovania. Opeľovanie nie je len o množstve dôležitých základných potravín, ale tiež prispieva k výžive ľudí z hľadiska rozmanitosti a lepšej kvality potravín. Medzinárodná štúdia odhaduje, že ročná celosvetová produkcia potravín, ktorá závisí od opeľovania, dosahuje hodnotu až 577 miliárd dolárov. Opeľovaním poľnohospodárskych rastlín poskytujú medonosné včely aj dôležité príležitosti na vytváranie pracovných miest a príjmov pre poľnohospodárov na vidieku, najmä pre malé a rodinné farmy v najchudobnejších a najviac izolovaných komunitách. Včelárske a včelie výrobky ako med, včelí vosk, peľ a propolis, sú cenené v každej spoločnosti a majú svoje miesto trhoch. Okrem toho, včelárstvo môže vytvárať príjmy v súvislosti s cestovným ruchom a medicínou," uviedla ministerka Gabriela Matečná.
Včely sú prítomné takmer vo všetkých pozemských ekosystémoch sveta. Takmer 90% svetových druhov kvitnúcich rastlín závisí, úplne alebo aspoň čiastočne, od opeľovania zvieratami. Okrem toho, že sú dôležité pre opaľovanie, sú dôležitými ukazovateľmi stavu životného prostredia, vrátane reakcií na globálne otepľovanie. Biodiverzita v poľnohospodárskej krajine môže zabezpečiť dôležité opeľovanie a chované opeľovače môžu slúžiť ako forma poistenia proti rizikám škodcov a chorôb.
Dôležitou otázkou, ktorú treba naliehavo riešiť, je celosvetový pokles rozmanitosti a hustoty opeľovačov. Štúdie svetovo uznávanej Organizácie Spojených národov a Medzinárodnej únie na ochranu prírody ukazujú, že populácie včiel a iných opeľovačov sa výrazne znížili, čím sa stávajú čoraz viac ohrozenými a ohrozujú tak trvalé poskytovanie služieb na opaľovanie. To je spôsobené mnohými faktormi, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti, ako napr. intenzívne poľnohospodárstvo, rozšírené a nadmerné využívanie pesticídov a znečistenie. V poslednej dobe sa preto na európskej únii diskutuje o zakázaní používania neonikotínoidov v poľnohospodárstve. Aj preto už v roku 2010 slovenský agrorezort iniciatívne obmedzil používanie prípravkov s obsahom uvedených látok.
Včely sú vystavené novým chorobám a škodcom. Životné prostredie včiel sa zmenšuje v dôsledku stále rastúcej celosvetovej ľudskej populácie. Ich prežitie a rozvoj je tiež ohrozený zmenou klímy. Vyhynutie včiel a iných opeľovačov môže mať drastické dôsledky pre globálny ekosystém a ľudstvo. Výskum zároveň ukázal, že opeľovače môžu prežiť v poľnohospodárskom prostredí a dokonca v mestských prostrediach, pokiaľ sú biotopy rozmanité a pesticídy ich vážne neovplyvňujú. Teda existuje dobrý priestor pre synergiu medzi biodiverzitou vo forme opeľovačov a trvalo udržateľným poľnohospodárstvom a ľudskými biotopmi.
„Na Slovensku máme v súčasnosti zaevidovaných 281.000 včelstiev, z toho je 26 600 kočovných včelstiev. Čiže približne 9,5% je kočujúcich včelstiev, ktoré sa presúvajú za znáškou. Z celkového množstva rastlín vyše 80% hmyzomilných, zbytok pripadá na vetromilné druhy, druhy opeľujúce sa iným spôsobom tvoria zanedbateľnú časť. Z hmyzu sa na celkovom zastúpení opeľovačov podieľa včela medonosná priemerne asi 73%, 21% tvoria čmele a 6% samotárske včely a ostatný hmyz," uviedol Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR.
Slovenský agrorezort eviduje v našej krajine len 51 včelárov, ktorí majú viac ako 150 včelstiev. A dá sa povedať, že je to ich hlavný príjem, teda hlavný príjem majú z chovu včiel. Ďalších 799 včelárov má viac ako 50 včelstiev a zároveň menej ako 150. Ostatní včelári (menej ako 50 včelstiev), chovajú včely ako vedľajšiu činnosť alebo len ako hobby. V SR máme v súčasnosti evidovaných 18 251 včelárov.
Slovenská republika podporuje včelárstvo aj finančne. Ide totiž o najvýznamnejší činiteľ opeľovania poľnohospodárskych plodín zvyšovania ich. Dotáciu možno poskytnúť do 4 eur na jedno včelstvo, ministerstvo vyčlenilo v roku 2017 z kapitoly rozpočtu ministerstva 500 000 €. Z tejto sumy je vyplácané každému včelárovi cez včelárske združenia dotácia za každé jedno obhospodarované včelstvo. Priemerne vychádza tak na jedno včelstvo a rok 1,80 € pre fyzické osoby. Z Národného programu stabilizácie a rozvoja Slovenského včelárstva v kapitole „Racionalizácia sezónneho presunu včelstiev" je možnosť financovania presúvaných včelstiev za znáškou sumou do 3 €/kočovné včelstvo. Tiež za nákup zaradení na kočovanie včelstiev a zariadení na ochranu a signalizáciu proti krádežiam úľov a ich poškodzovaniu. Nakúpené zariadenia môžu byť dotované sumou do 40 % z nákupnej ceny. Celkovo je v Národnom programe k dispozícii takmer 1,2 milióna eur, ktoré rovnakým dielom hradí Európska únia aj Slovensko. „Z dlhodobého hľadiska má na Slovensku chov včiel u mladých ľudí klesajúci záujem, pričom opeľovacia činnosť včiel má obrovský význam pre celý ekosystém. Preto je cieľom aj finančnou podporou tento nepriaznivý stav zvrátiť. Efektivitu poskytovania pomoci potvrdzuje postupný nárast počtu včelstiev ako aj včelárov na Slovensku," uzatvorila ministerka Gabriela Matečná.
(tasr)
