Choňkovce – obec ležiaca v najvýchodnejšom cípe Slovenska, na úpätí Vihorlatských vrchov, neďaleko ukrajinskej hranice v okrese Sobrance. S piatimi obcami v susedstve ju spája poľnohospodárske družstvo s bohatou históriou siahajúcou do polovice minulého storočia. Napriek nie najpriaznivejším podmienkam pre poľnohospodársku výrobu, je až neuveriteľné, čo všetko tu najmä v minulosti dokázali, čím všetkým sa zaoberali. Zaujímavé z pohľadu súčasníka je aj to, že to išlo.
Neľahké začiatky
„V začiatkoch, po vzniku malých roľníckych družstiev, sa tu v tejto časti Slovenska, kde nie je veľmi úrodná pôda, zakladali najmä vinohrady. Pokiaľ hrozno vyšlo, ekonomicky sme sa zviechali, ak nevyšlo – nízke úrody obilnín nás tu nezachránili. V roku 1975 na základe právnej úpravy poľnohospodárskeho družstevníctva došlo k spájaniu malých družstiev s cieľom vytvárania väčších komplexov. Prvýkrát sme sa preto spojili s roľníckym družstvom v obci Koňuš. Nasledovalo veľké zlučovanie s družstvom, v ktorom boli spojené tri susedné obce a s ďalšími piatimi obcami v horskej oblasti Podhoroďsko. V každej obci bola iná nátura ľudí - dať ich dohromady nebolo vôbec jednoduché,“ spomína s úsmevom na časy minulé Ing. Ján Petro, predseda predstavenstva PD Choňkovce, ktorý sa už ako 24-ročný stal predsedom novovzniknutého družstva a v prvovýrobe tak pracuje dlhých 47 rokov. „Za podpredsedu som mal vtedy veľmi šikovného človeka - zootechnika Michala Drenku. Všetka ťarcha ostala na nás dvoch - boli sme mladí, mali sme plány a práca nás tešila. Napriek tomu, že to nebolo jednoduché - v krátkej dobe sa nám podarilo toto členité družstvo skonsolidovať.“ Na desiatich hospodárskych dvoroch sa pustili do rozsiahlej investičnej výstavby. Každý rok prerábali 3 - 4 maštale, „ak by sme to robili po jednej - nemalo by to konca kraja,“ dodáva k začiatkom. Postupne vytvorili veľkú stavebnú skupinu so 40 ľuďmi. Okrem týchto rekonštrukcií vybudovali sušičku na krmoviny, granulačnú linku, veľký senník, žeriavovú dráhu a množstvo ďalších potrebných hospodárskych budov. Išlo o rozsiahle investície a podľa J. Petra nebol problém v tom období dostať dotácie.
Základ - živočíšna výroba
Následne vybudovali závod pre odchov jalovíc pre 10 družstiev Sobraneckého okresu. „Prevzali sme jalovičky s hmotnosťou 100 kg a naspäť sme vracali vysokoteľné zvieratá. Bol to veľmi dobrý biznis, pretože od majiteľa jalovice sme dostali 15 000 korún a rovnakú čiastku aj od štátu. Ročne sme odpredávali 1 200 kusov, pričom celkovo sme mali 3 300 kusov jalovíc. Toto už pasovalo do jadra koncepcie moderného družstva,“ dodal J. Petro.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
