V konvenčných systémoch obrábania pôdy sa pole vníma ako homogénny celok, pričom rôzne operácie a aplikácie sa robia plošne s rovnomerným aplikovaním vstupov. V skutočnosti sú však poľné podmienky variabilné, a tak jednotná aplikácia nemusí priniesť želaný účinok na celom pozemku. Koncept presného poľnohospodárstva spočíva v zbieraní údajov z poľa a ich následného zhodnotenia vo vzťahu k presne určenej polohe. Zjednodušene povedané, aplikuje sa to, čo je potrebné, na mieste, kde je to potrebné. Tým sa nielenže znižujú náklady spojené s aplikáciou, ale taktiež sa zvyšuje výnos pestovaných plodín, pretože na rôznych častiach pozemku môžu mať plodiny iné požiadavky na rast a prosperovanie.
História presného poľnohospodárstva
Presné poľnohospodárstvo je pomerne nová technológia, avšak s dlhou históriou. Farmári sa dlhšie snažia maximalizovať úrodu pestovaných plodín súčasne so znižovaním nákladov pomocou upravenia množstva aplikovaných vstupov na základe meniacich sa pôdnych vlastností. V minulosti toto rozhodovanie prebiehalo subjektívne. Pestovateľ sa sám rozhodoval, či už podľa odhadu aktuálneho stavu plodiny, alebo skúseností a znalostí o danom pozemku, kde a ako aplikuje aké veľké množstvo vstupov. V prípade malých fariem bolo možné dostatočne dobre poznať dané pozemky a hospodáriť na nich na základe meniacej sa variability, avšak počas nárastu veľkosti fariem bolo výhodnejšie aplikovať hnojivá a pesticídy uniformne s menším množstvom agronomických dát.
Väčšie rozšírenie presného poľnohospodárstva však súviselo so sprístupnením globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) aj pre civilné účely. To umožnilo zistiť presnú polohu na pozemku, čo sa odzrkadlilo nielen na rozšírení navigácií a autopilotov pre poľnohospodárske stroje, ale taktiež aj na zber údajov o obhospodarovaných pozemkov a pestovaných plodinách.
Zber údajov
Základom pre zistenie variability na pozemku by mal byť odber dostatočného množstva pôdnych vzoriek, na základe ktorých sa dá zistiť pôdny druh a typ, hĺbka orničnej vrstvy, typ podorničia, ale taktiež zásoba živín v pôde a množstvo organickej hmoty. Pri zisťovaní mechanicko - fyzikálnych vlastností pôdy je potrebné odobrať neporušené vzorky pôdy. Odber vzoriek sa vykonáva pomocou špeciálnych valčekov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele, ktorých objem je presne určený (tzv. Kopeckého valčeky). Utlačenie pôdy je možné zistiť aj pomocou penetrometra, ktorý sa vertikálne zatláča do pôdy. Táto metóda je omnoho rýchlejšia ako odber neporušených vzoriek pôdy a taktiež je z nej možné zistiť utlačenú vrstvu pôdy v pôdnom profile.
V súčasnosti najviac rozšíreným spôsobom zisťovania variability na obhospodarovaných pozemkoch sú tzv. úrodové mapy. Palubný počítač zberového prostriedku (obilný kombajn) zaznamenáva aktuálne zberané množstvo počas práce a priradí ho k presne určenej polohe. Na základe týchto údajov je možné potom vypracovať úrodovú mapu a zistiť variabilitu na danej parcele. Tieto údaje je možné kombinovať s ďalšími údajmi o variabilite a vytvoriť z nich aplikačnú mapu, ktorú možno využiť na variabilnú aplikáciu hnojív a pesticídov.
Variabilná aplikácia vstupov
Podľa úrodovej mapy vieme zistiť, aká bola úroda na rôznych častiach pozemku už pozberanej plodiny. Existujú však systémy (N-sensor, Isaria), ktoré umožňujú zistiť aktuálny stav daného porastu a jeho variabilitu, s cieľom promptne reagovať na rozdiely v poraste pestovanej plodiny. Tieto systémy využívajú väčšinou niekoľko optických snímačov schopných zmerať a zaznamenať multispektrálnu odrazivosť svetla od povrchu rastlín.
Ing. Marek Barát,
prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.,
Ing. Miroslav Macák, PhD.,
doc. Ing. Jana Galambošová, PhD.
Katedra strojov a výrobných biosystémov, Technická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 24
