K druhom burín, ktoré sa v priebehu posledného polstoročia preradili zo skupiny so zanedbateľnou škodlivosťou k hospodársky najvýznamnejším druhom, a to najmä v širokoriadkových plodinách, patria prosovité trávy. Vo svete existuje niekoľko sto druhov tráv z rodu proso, z ktorých sa na Slovensku vyskytujú hlavne tri druhy s niekoľkými poddruhmi, resp. morfotypmi. Nápadnými rozdielmi sa morfotypy prosa vyznačujú najmä v mohutnosti rastliny, uzavretosti metliny a zafarbení zrna. Pokiaľ sa o prosovitých trávach pojednáva v botanicky vyššom taxóne – t. j. v skupine proso až podčeľadi prosovité, ide o rodovo širšie (rody: ježatka, prstovka, mohár, ostrica) a druhovo ešte bohatšie spektrum lipnicovitých tráv.
K dôvodom zvýšeného výskytu prosa patrí v minulosti jednostranné ošetrovanie kukurice herbicídmi na báze aminotriazínov, pri použití ktorých sa proso vyselektovalo a bez konkurenčného tlaku zlikvidovaných burín sa vytvorením zrelých semien z roka na rok neobmedzene premnožovalo. K súčasným dôvodom rozširovania prosa (znova prvotne v porastoch kukurice) patrí aj nižšia citlivosť na post-emergentné herbicídy pôsobiace na inhibíciu pigmentov (inhibítory HPPD) a inhibíciu vetvenia aminokyselín (inhibítory ALS), kde si spoľahlivá likvidácia druhov prosa vyžaduje vhodnú voľbu účinnej látky (rozdielna medzidruhová citlivosť najmä proti inhibítorom HPPD), jej dávky (pokles citlivosti) ako aj včasnú aplikáciu (do 4 listov). Degradácia pôdy, resp. pokles samočistiacej schopnosti pôdy (likvidácia semien burín pôdnymi mikroorganizmami) pri znížení hustoty hospodárskych zvierat a teda zníženie mikrobiálnej činnosti organickými hnojivami menej hnojených až degradovaných pôd - je považovaný za ďalší súčasný a všeobecný dôvod zvyšovania potenciálnej zaburinenosti pôd semenami (nielen prosa). Ďalším a špecifickým dôvodom zvýšeného výskytu prosa je zdivočelý výskyt rôznych pestovaných foriem, ktorý je zrejmý najmä v oblastiach kde sa dané formy prosa v minulosti pestovali. Podobne špecifický dôvod a stav (zvýšený výskyt zdivočelého prosa) sa predpokladá aj smerom do budúcnosti, keď sa očakáva zvyšovanie pestovateľských plôch prosa, plodiny s krátkou vegetačnou dobou a odolnou voči „ohlasovanému“ suchu.
Proso – stará kultúrna rastlina
Proso siate pravé Panicum miliaceum L. subsp. miliaceum, je často splanievajúcou starou kultúrnou rastlinou, pravdepodobne jednou z najstaršie pestovaných plodín. Ide o jednoročnú, jarnú neskorú trávu so vzpriameným steblom vysokým 50 až 120 centimetrov, dole je steblo drsne chlpaté, v hornej časti hladké. Listy sú ploché, na okrajoch drsné, na žilnatine riedko chlpaté; listové pošvy odstávajúce až pritlačené, oblé, huňato chlpaté; jazýček krátky, chlpatý. Metlina 10 až 30 centimetrov dlhá, stiahnutá, viac menej voľná, hustá, vetvičky do 15 centimetrov dlhé; klásky sú na jemných stopkách. Kvitne od júla do septembra. Zrno je žltej farby; klíči a vzchádza neskôr na jar, pri minimálnej teplote 10 až 15°C, z hĺbky do 7 centimetrov. Proso siate pravé dorastá do výšky 0,5 až 1,2 metra.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
