Roľník. Súčasné deti sa dnes už pýtajú, čo znamená toto slovo. Akosi sa vytratilo z bežnej komunikácie, z tlače, rozhlasu i z televízií. Nielen z pohľadu jazyka, ale najmä z pohľadu filozofie pomenovania výroby základných produktov výživy obyvateľstva sme ho zmenili na farmára.
Hoci máme aj kategóriu súkromne hospodáriacich roľníkov s menšími výmerami pozemkov a takmer s výlučným zameraním na rastlinnú produkciu, masmédia i niektorí poslanci parlamentu o nich hovoria ako o farmároch.
Pritom realitu ich podnikania v poľnohospodárstve v pravom zmysle slova nemožno pomenovať ako farmárčenie. Pojem „farma“ totiž vyjadruje základnú jednotku poľnohospodárskej prvovýroby s lokalizovaným chovom hospodárskych zvierat a s blízkymi pozemkami, určenými na pestovanie širšieho sortimentu kultúrnych plodín.
Aj z tohto pohľadu bude potrebné posudzovať prípadné zmeny v prideľovaní dotácií jednotlivým subjektom. Doterajší systém využívania finančných prostriedkov, poskytnutých z európskych fondov, preukázateľne nezabezpečil zvýšenie výkonnosti agrárneho sektora najmä v živočíšnej výrobe.
V nedávnej správe na to poukázali aj kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR a odporúčali výraznejšiu podporu komplexných projektov s pozitívnym zvýhodnením prijímateľov, ktorí sú schopní si vo vlastnej réžii zabezpečiť sebestačnosť. Takých, ktorí sa zaoberajú chovom dobytka a zároveň aj spracovaním mlieka, mäsa a mäsových výrobkov, respektíve ktorí majú možnosti napojenia sa na spracovateľské subjekty.
Je neefektívne dotovať hospodárstva podľa výmery obhospodarovanej pôdy so zameraním len na rastlinnú výrobu (s výnimkou špecializácie na ekológiu, záhradníctvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo).
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
