Použitie pluhu ako základného náradia pre obrábanie pôdy má v Európe dlhú tradíciu. Orba je stále základnou pracovnou operáciou a zároveň aj určitým synonymom pre kvalitné a „starostlivé“ obrábanie pôdy. Prostredníctvom orby riešime viaceré agrotechnické problémy ako zapracovanie pozberových zvyškov, utuženie pôdy v orničnej vrstve, mobilizáciu živín z pozberových zvyškov uložených v povrchových vrstvách či reguláciu výskytu celého radu burín. K nevýhodám orby patrí predovšetkým to, že ide o energeticky vysoko náročnú pracovnú operáciu, ktorá sa dá vykonávať kvalitne len pri priaznivej pôdnej vlhkosti.
Pri nekvalitnej orbe sa vytvára pod ornicou zhutnená vrstva pôdneho horizontu. V prípade neskorej orby pred sejbou ozimín je pôdu potrebné opätovne utužiť. Klasická orba utužuje pôdu pod zoranou vrstvou, vzniká zhutnené podorničie, zanikajú povrchové kapilárne póry, pribúdajú nerozložené rastlinné zvyšky a vzrastá aj utuženie povrchovej vrstvy pôdy. Vplyvom dlhodobej kultivácie pôdy orbou majú konvenčne obrábané pôdy tendenciu zmenšovať objem pórov v orničnom profile.
Naopak pri bezorbovom spôsobe obrábania pôd pôdnymi kypričmi sa objem pórov časom zvyšuje. Treba však pripomenúť rozdielne správanie rôznych typov a druhov pôd obrábaných orbou najmä pri nevhodnej vlhkosti. Pre ťažšie pôdy je typické, že pôda, ktorá sa niekoľko rokov obrábala minimalizačným spôsobom, mala vyššiu pórovitosť než pôda oraná lemešovým pluhom. Na piesočnatých pôdach často nemožno pozorovať rozdiel, prípadne dokonca aj efekt lepších vlastností pri oraných plochách. Častým rizikom pri konvenčne obhospodarovaných plochách je vznik pôdneho prísušku. Je to vrstva, ktorá sa vytvára vyschnutím disperznej vrstvy pôdy na jej povrchu. Tá vzniká premiestnením jemnejšej zeminy zo spodných vrstiev nahor a najmä rozbitím pôdnych agregátov vplyvom kinetickej energie dopadajúcich kvapiek pri zrážkach. Takto vzniknutá vrstva pôdy je oveľa horšie priestupná pre vodu i vzchádzajúce rastliny, ako keby sme pôdu len nakyprili. Tvorba pôdneho prísušku utesňuje povrch pôdy aj z hľadiska výmeny vzduchu potrebného pre činnosť mikroorganizmov ( pri mineralizácii pozberových zvyškov). Dôjde teda k skokovému zníženiu pórovitosti pôdy v ornici a tesne pod ňou.
Realizácia intenzívnej rastlinnej výroby pri pestovaní úzkeho spektra trhových plodín prevažne minimalizačnými technológiami a výživa len priemyselnými hnojivami v ostatnom čase výrazne ovplyvňuje hydrofyzikálne vlastnosti pôd. Dôsledkom je okrem zhutňovania aj zhoršenie úrodnosti pôd. Takéto pôdy následne vyžadujú hlbšiu kultiváciu, prípadne až podrývanie.
Zmena názoru na orbu?
V priebehu posledných desaťročí sa pod vplyvom viacerých faktorov začali názory na orbu meniť. Poľnohospodári majú k dispozícii čoraz výkonnejšie traktory a okrem pluhov aj vhodné kypriče schopné vykonať nakyprenie pôdy bez obracania celej orničnej vrstvy.
Kyprenie pôdy je pritom ešte lacnejšie a rýchlejšie. V niektorých podnikoch prestali orať a využívajú skôr konzervačné technológie obrábania pôdy s rôznym stupňom minimalizácie pracovných operácií. Hlavne v ostatných rokoch sa pri pestovaní a rozšírení plôch niektorých plodín (napr. kukurice) rozšírilo spektrum chorôb a škodcov poľných plodín, ktoré si vyžiadalo opätovné prehodnotenie názorov na orbu.
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 38
