Kukurica je už od dávna nazývaná kráľovnou našich polí a to nielen z dôvodu jej veľkoplošného zastúpenia na našom území, ale aj z hľadiska jej širokého využitia v poľnohospodárstve, v potravinárstve i v priemysle. Produkcia tejto dôležitej plodiny sa za posledné storočie významne zvýšila. Pri jej širokoriadkovom spôsobe pestovania je náročná na požiadavky prostredia i technologické postupy. Nezanedbateľný je aj konkurenčný vplyv burín (odber živín a pôdnej vlahy, zatieňovanie).
Z pohľadu histórie je kukurica veľmi stará rastlina. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Dnes je rozšírená po celom svete, pretože vďaka cudzoopelivosti je veľmi prispôsobivá. K najväčším producentom kukurice patrí USA, Čína, EÚ, Brazília, Mexiko, Argentína, India.
Kukurica je významnou poľnou plodinou, využiteľná v širokom spektre hospodárstva. Využívaním šľachtiteľských postupov, systémových a účinných herbicídov, ako aj racionálnym využívaním techniky na obrábanie pôdy a sejbu, je možné zvýšiť efektívnosť a rentabilitu výroby zrna kukurice. Za finálnu operáciu technologického postupu možno jednoznačne považovať zber kukurice.
Zhodnotenie počasia
Ako uvádza na svojich stránkach SHMÚ, v tohoročnom apríli zaznamenal rekordne vysoké priemerné mesačné teploty vzduchu. Aktuálne hodnoty prekonali rekordy prevažne z apríla 2009 a na niektorých meteorologických staniciach z roku 2000.
V Oravskej Lesnej, v Poprade a v Medzilaborciach boli prekonané až 84 rokov staré rekordy z roku 1934. Na krajnom juhozápade a miestami aj v južnej polovici Slovenska boli rozdiely medzi aktuálnymi tohoročnými a pôvodnými rekordmi iba niekoľko desatín °C, ale na meteorologických staniciach v severnejších oblastiach Slovenska dosiahli rozdiely medzi najnovším a predchádzajúcim rekordom priemernej mesačnej teploty vzduchu v apríli až okolo 2 °C, v ojedinelých prípadoch aj viac ako 2,5 °C. Na rozdiel od rokov 2000 a 2009, kedy bol apríl výnimočne teplý len v južnej polovici územia, v tomto roku medzi severom a juhom Slovenska neboli teplotné rozdiely veľké. Preto aj „bradatý rekord“ z roku 1934 padol práve v Oravskej Lesnej, v Poprade a v Medzilaborciach.
Apríl bol po januári už druhým mimoriadne teplým mesiacom v tomto roku. V Hurbanove, v januári 2018, bola odchýlka priemernej mesačnej teploty od normálu 1981 – 2010 plus 3,9 °C. V apríli, kedy mesačný priemer dosiahol 16,2 °C, bola odchýlka od normálu až plus 4,9 °C. Tohoročný apríl sa tiež vyznačoval mimoriadne vysokým počtom letných dní, v ktorých maximálna denná teplota vzduchu dosiahla 25 °C a viac. V Hurbanove zaznamenal SHMÚ 11 letných dní, čiže presne toľko ako v apríli 2000. Sú to maximálne počty letných dní na tejto meteorologickej stanici v apríli aspoň od polovice 20. storočia.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.