Technológia pestovania poľných plodín je veľmi komplexný proces, vyžadujúci neustálu pozornosť. Je to proces, pri ktorom najsilnejšími faktormi sú podmienky pestovania, odroda (hybrid) a v neposlednom rade samotný pestovateľ. Podmienky pestovania každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov.
Výber v súvislostiach
Významným faktorom v technológii pestovania je výber odrody, resp. hybridu. Je nutné pestovať také, ktoré sa budú vedieť adaptovať na rôznorodé podmienky pestovania v SR, „v súčinnosti“ s našou snahou dosiahnuť vyrovnané a kvalitné úrody. Pri výbere treba posudzovať odrody nielen podľa výkonnosti, ale tiež ďalších kritérií, ktorými sú, napr. odolnosť k napadnutiu škodcami a chorobami, odolnosť k poliehaniu a v neposlednom rade aj podľa dosahovaných kvalitatívnych ukazovateľov. Ďalšími významnými znakmi, ktoré by pestovateľ nemal opomínať, je skorosť a ekonomická výnosnosť vo vzťahu k intenzite pestovania. Z pohľadu zvládnutia zberových prác (pri väčších výmerách v rámci podniku) je dôležité vysievať odrody (hybridy) s rôznym stupňom skorosti, aby bol zber zvládnutý bez zbytočných stresov a s tým strát na úrode. Pri vlastnom výbere odrody, resp. hybridu treba brať na zreteľ, že vysoko produkčné odrody a hybridy sú náročné na intenzitu vstupov, preto je vhodné ich zaraďovať na hony s kvalitatívne vysokými parametrami a vyberať ich vtedy, ak pestovateľ dokáže naplniť podmienku zvýšenej intenzity vstupov. Na „chudobnejších“ pôdach, na pieskoch, tam kde sa vytvárajú prísušky, alebo pri možnosti nižšej intenzity vstupov, je výber vysoko produkčných hybridov prehnaným luxusom. Základným pravidlom by malo byť, že nikdy sa pri výbere neorientovať len na jednu odrodu, pretože nikdy nie je dopredu známy vývoj počasia v pestovateľskom roku.
Je známe, že časť pestovateľov využíva aj farmárske osivo. Jeho hlavné nedostatky spočívajú v riziku zníženej biologickej hodnoty a tým aj nerovnomerného a slabšieho rastu, najmä ak sa jedná o osivo nemorené. Takéto osivo negarantuje kvalitu a odrodovú čistotu.
Pôda
Predpokladom úspešného pestovania jarných plodín, no nielen ich, sú vhodné pôdy, ktoré sú výhrevné a dobre prevzdušnené, so slabo kyslým až alkalickým pH. Za nevhodné považujeme pôdy kyslé, s vysokou hladinou podzemnej vody. Z pohľadu poveternostných podmienok je potreba dostatku zrážok.
Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, len čo to vlhkostné pomery skoro na jar dovolia, ju upravíme smykmi, bránami, či smykobránami. Už starí roľníci hovorili, že smyky majú ísť na jar do pôdy hneď ako obschnú vrcholce brázd. Stav pôdy vedeli posúdiť aj jej stiskom v dlani a jej samotným vypracovaním do tvaru guľky. Tak vedeli odhadnúť tzv. pôdne garé (pôdnu zrelosť).
Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a v prípade hydromorfných pôd čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
