Spúšťačom indukovanej rezistencie proti hubovým chorobám je biologický prípravok na suché morenie s obsahom oospór húb Pythium oligandrum Drechsler. Mikroskopická huba Pythium oligandrum parazituje na fytopatogénnych hubách z rodov: Alternaria, Botrytis, Fusarium, Peronospora, Phoma, Phomopsis, Pythium, Phytophthora, Rhizoctonia, Sclerotinia, Verticillium a ďalších.
Signalizačná správa
Účinná látka prípravku huba Pythium oligandrum stimuluje rast rastlín indukciou zvýšenej produkcie fytohormónu kyseliny indolyloctovej a zvyšovaním obsahu fosforu a cukrov. Aplikuje sa ako moridlo alebo postrek na list. Po aplikácii prípravku spóry musia na živých pletivách najskôr vyklíčiť a až po rozrastení huby je táto schopná konkurovať alebo parazitovať na fytopatogénnych hubách. Prípravok je preto nutné aplikovať preventívne, t. j. pred výskytom choroby. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave. V prípade veľmi silného infekčného tlaku následne po biologickom prípravku je možné aplikovať bežný fungicíd.
Hnedá škvrnitosť jačmeňa
Prezimuje hlavne v osive, na ozimnom jačmeni alebo výmrve. Na rastlinných zvyškoch má krátku životnosť. Primárna infekcia vzniká vždy z osiva. Mycélium zo zrna prerastá do klíčiacej rastlinky, ak zasiahne rastový vrchol, môže jačmeň odumrieť. Na rastlinách, ktoré ďalej vegetujú, prerastá do listov a tvorí svetlohnedé pásiky na hornej strane listov. Pásiky postupne tmavnú, šíria sa pozdĺžne aj priečne a tvoria sieťovú štruktúru. Tento typ hnedej škvrnitosti je označovaný ako sieťový typ (net typ). Ak huba tvorí iba oválne hnedé škvrny v strede tmavé, so svetlým lemovaním bez sieťovania, je označovaná za škvrnitý typ (spot typ). Pletivo v strede oboch typov škvŕn nekrotizuje. Pri silnej infekcii a rozsiahlom poškodení list usychá. Sekundárnu infekciu spôsobujú spóry, ktoré sa vyvinuli na napadnutých listoch a po prenesení dažďom a vetrom na zdravé listy klíčia a poškodzujú ďalšie listy. Výsledkom je zníženie hmotnosti zŕn a redukcia úrody. Prvá vlna epidémie kulminuje vo fáze odnožovania, druhá v období steblovania až klasenia. Epidémia môže vzniknúť v priebehu 5 až 7 dní.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
