Podiel slovenských mliečnych výrobkov vo verejnom stravovaní je potrebné zvýšiť. Zdôrazňujú to slovenskí mliekari združení v Slovenskom mliekarenskom zväze (SMZ).
Mlieko a mliečne výrobky patria k potravinám, ktoré by na stoly podľa nich mali prichádzať čo najčerstvejšie. Práve to dokážu zabezpečiť iba slovenskí mliekari, pôsobiaci vo všetkých regiónoch Slovenska a dodať tak čerstvé výrobky do gastrosektora vrátane stravovania na úradoch a školách. Aj keď niektorí už s regionálnymi odberateľmi spolupracujú, priestor na zvyšovanie dodávok do sektora verejného stravovania je stále veľký.
"Hoci nevieme, aký podiel presne dosahujú slovenské výrobky vo verejnom stravovaní, tento podiel musíme považovať stále za nedostatočný. Navyše, percento spotrebiteľov, ktorí sa o pôvod mlieka a mliečnych výrobkoch v pokrmoch v reštauráciách či školských jedálňach zaujímajú, je stále veľmi nízky," uviedol prezident SMZ Stanislav Voskár.
Presný prieskum o množstve slovenských a zahraničných výrobkov v sektore verejného stravovania u nás zatiaľ neexistuje. Podľa samotných mliekarov je to priestor, na ktorý by sa mala viac sústrediť pozornosť štátu. Práve reštaurácie, jedálne či stravovacie zariadenia sú totiž odbytovým kanálom, cez ktorý prúdi k spotrebiteľom veľké množstvo potravín dovážaných zo zahraničia často pochybného pôvodu (napríklad nekvalitné mäso z Poľska vo februári 2019).
"Výrobky priamo z regiónu sú aj pre sektor verejného stravovania garanciou slovenskej produkcie dodávané vždy čerstvé, navyše to prispieva aj k podpore lokálneho obchodu," povedal Ján Husák, obchodný riaditeľ mliekarne Tami.
Jediným systémovým opatrením, ktoré v rámci mliečneho sektora v oblasti verejného stravovania funguje, je podľa mliekarov program školského mlieka. Do slovenských škôl sa tak dostávajú mliečne výrobky priamo z regiónu.
"Je to užitočný nástroj, ktorý by si určite zaslúžil vyššiu podporu z národných zdrojov. Pre porovnanie - celková podpora školského mlieka v susednom Česku je štyrikrát vyššia ako na Slovensku. Ak by sme to prepočítali na počet obyvateľov, potom je raz tak vysoká, ako u nás," upozornil Voskár.
Mliekari by ale privítali viac systémových opatrení, ktoré by slovenské mliečne produkty dostali do sektora verejného stravovania. Za pozitívny krok považujú zriadenie Národného potravinového katalógu, ktorý však zatiaľ celkom nenaplnil očakávania v realizácii dodávok.
"Väčšina mliekarní, samozrejme, zaregistrovala svoj sortiment v Národnom potravinovom katalógu. Problémom je ale stále nízka znalosť tohto nástroja na strane obstarávateľov a hlavne logistika a riešenie distribúcie. Teraz čakáme na ustanovenie zodpovedného riadiaceho pracovníka na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý by riešil nedostatky. Z nášho pohľadu je nutné, aby boli intenzívnejšie školení potenciálni obstarávatelia, ako sú napríklad mestá a obce, vyššie územné celky, zriaďovatelia štátnej správy. Dôležité je, že obstarávatelia musia slovenské výrobky cez katalóg aj chcieť," dodal Voskár.
Pretože na voľnom európskom trhu nie je možné školy či verejné inštitúcie prinútiť ani k objednávaniu cez katalóg, a ani k nákupu vyslovene slovenských výrobkov, preto podľa mliekarov by mal štát hľadať iné nástroje, ktoré by oblasť verejného stravovania k vyhľadávaniu slovenských výrobkov viac motivoval.
Slovenský mliekarenský zväz sa aj preto rozhodol odštartovať diskusie na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), VÚC a štátnej správy, ako slovenské mliečne výrobky v gastrosektore viac podporiť.
(tasr)
