V TV Roľnícke noviny sme sa na tému Na tému: „Závlahy v SR – história, súčasnosť, dotácie a najnovšie trendy“ zhovárali s doc. Ing. Jánom Jobbágyom, PhD., vedúcim Katedry strojov a výrobných biosystémov Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V predchádzajúcom čísle sme sa venovali prvej časti nášho rozhovoru, ktorého pokračovanie si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.
Kam sa môže ešte posunúť závlahová technika z hľadiska používania moderných technológií?
J. Jobbágy: „Otázka nie je jednoduchá. Posúvať tieto limity môžeme tak, že budeme počúvať jednotlivých závlahárov a zisťovať, ako uplatňujú tieto závlahy. Ak u nich nastanú nejaké problémy a nevyhovujúce stavy, konfrontácia s nimi by nám mala pomôcť v rozvoji novších trendov a modernejších metód. Trend, ktorý je momentálne v popredí je šetrenie závlahovou vodou., ktoré ide ruka v ruke so šetrením nákladov na vodu a čerpacie stanice a zamedzením vzniku odpadových vôd a nadmerných závlah v niektorých lokalitách konkrétnych pozemkov. Európska únia a jednotlivé dotácie tlačia poľnohospodárov ku skvalitneniu práce so závlahami a najmä k úspore vody. Je potrebné zavlažovať s takým množstvom, ktoré je skutočne potrebné na jednotlivých častiach pozemkov, či v jednotlivých zónach. Novým trendom je teda variabilná závlahová dávka, ktorá sa v našich podmienkach využíva zatiaľ skôr sektorovo ako zónovo, pretože v prípade pivotových zavlažovačov môžeme ovládať každý jeden distribútor zvlášť (rozstrekovač) a prúd závlahovej vody rozdeliť na 30-50 výsekov. V našich podmienkach sa zatiaľ takáto závlaha nevyužíva, avšak v zahraničí sa vykonávajú výskumy takéhoto spôsobu zavlažovania už teraz.“
Spomínali ste šetrenie vodou. Ako je teda možné dosiahnuť čo najpresnejšiu závlahovú dávku? Vieme totiž, že napríklad pri použití pásového zavlažovača vzniká pri konzole tohto zavlažovača aplikácia vyššej dávky, ako v iných častiach zavlažovanej plochy.
J. Jobbágy: „V prípade zavlažovania s pásovým zavlažovačom s využitím ďalekoprúdového postrekovača na statíve (či už na kolesovom, alebo inom podvozku) ide v podstate o to, že uplatňuje jeden lúč rozstrekovanej vody na celú šírku pracovného záberu. Koncová časť postrekovača sa otáča a znamená to, že závlahové zariadenie musí všetku vodu rozdeliť z jedného lúča. Pásový zavlažovač navíja hadicu na cievku a určitou šírkou záberu a dĺžkou vytiahnutia pásu dokážeme zavlažiť obrazec podobajúci sa tvaru obdĺžnika. Kvalita práce takýchto zavlažovačov sa však pohybuje na úrovni nižšej, ako 90 %. Pri použití tejto metódy by som jednoznačne navrhol pre poľnohospodárov použitie konzoly, na ktorej sú umiestnené jednotlivé dýzy. TIe umožňujú rozdelenie hlavného lúča na viacero ďalších lúčov (10-15, prípadne i viac). Takýmto spôsobom dosiahne poľnohospodár jemnejšie kvapkové spektrum, ktoré bude kvalitnejšie a rovnomernejšie rozdelené po celej šírke pracovného záberu.“
Ako docieliť stav, kedy budú závlahy na našom území používané veľkoplošne, ako pred niekoľkými desiatkami rokov? Je to vôbec možné?
J. Jobbágy: „Je nám dobre známe, že od päťdesiatych do deväťdesiatych rokov minulého storočia sa závlahy na našom území rozširovali najmä za pomoci štátu. Či už to boli hlavné závlahové zariadenia, alebo podrobné, počas týchto rokov nastal v závlahách na Slovensku istý rozvoj. Keby sme sa pozreli do minulosti a na jednotlivé etapy tohto rozvoja, zistili by sme, že sme postupne plánovali vybudovanie závlah na rozlohe zhruba 820 000 ha. Skutočnosť však bola iná a závlahy sa vybudovali na približnej rozlohe 320 000 ha. V roku 2000 bola však využívaná iba polovica týchto závlah. Závlahu využívali v posledných rokoch iba pestovatelia cukrovej repy, osivovej kukurice, zeleniny, ovocia a iných špeciálnych plodín. Bežní pestovatelia na našom území závlahy prestali využívať, čo si všímame i my. V niektorých prípadoch došlo až k odstráneniu týchto hydrantov a ľudia ani netušia, že na ich území niekedy závlahy jestvovali.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
