Súčasťou odbornej konferencie spoločnosti Syngenta, ktorá sa uskutočnila začiatkom februára 2019 v Nitre, bola moderovaná diskusia zameraná na problematiku výskytu burín v kukurici siatej. Zhostili sa jej Ing. Helena Bochová, kampaňová manažérka spoločnosti Syngenta, Ing. Matej Šoka, technický špecialista spoločnosti Syngenta a doc. Ing. Štefan Týr, Ph.D., zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra.
Spektrum burín sa mení
Podľa M. Šoku sa do roku 2050 musíme pripraviť na väčší výskyt extrémnych horúčav a extrémnych prejavov počasia, ktoré sa môžu zvýšiť aj štvornásobne. S meniacou sa klímou sa mení burinové spektrum. Na účinok herbicídov majú vplyv teplota vzduchu, slnečný svit, taktiež pôdny druh, vlhkosť pôdy, obsah humusu, pôdna reakcia, pôdne mikroorganizmy, či obsah humusu. V neposlednom rade aj zrážky, ktoré sú dôležitým činiteľom s vplyvom na účinok herbicídov. „Optimálny účinok pri preemergentne aplikovaných herbicídoch dosahujeme pri 10 až 30 milimetroch zrážok a v prípade postemergentných aplikácií nepatrný úhrn zrážok napomáha lepšiemu pokrytiu listov a lepšiemu príjmu účinných látok do listových pletív,“ dodal M. Šoka.
Regulácia musí byť komplexná
Podľa doc. Týra porasty kukurice siatej najviac zaťažujú neskoré jarné druhy burín, od 50 do 90 percent. Z nich najmä láskavce, mrlíky, horčiaky, ježatka, alebo aj proso. Z ďalších neskorých jarných druhov škodí ambrózia, iva, podslnečník a pohánkovec ovíjavý. Z trvácich burín najmä na západnom Slovensku sa vyskytujú pichliač roľný, pýr plazivý, cirok a pupenec, ďalej trsť na podmáčaných pozemkoch, prípadne na kyslých pôdach praslička. Doc. Týr upozornil na proso a prstovku - introdukované z blízkeho východu a severu Afriky, čo len potvrdzuje globálne otepľovanie, pretože týmto druhom naše podmienky vyhovujú. Z dvojklíčnolistových jarných neskorých sú významné ambrózia, durman, mrlíky a láskavce, taktiež horčiaky a portuláka.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
